Rivaltova skúška je už trochu historické, ale stále veľmi často využívané a spoľahlivé vyšetrenie, ktoré pomáha odhadnúť množstvo bielkoviny vo vzorke tekutiny.

Princíp

Základom Rivaltovho testu je kontakt malého množstva vzorky tekutiny s kyselinou octovou. Roztok kyselinu octovej nalejeme do sklenenej nádoby a následne do tohto roztoku pridáme kvapku skúmanej tekutiny (ktorú je možné pre lepšiu prehľadnosť zafarbiť určitými typmi farbív). Pokiaľ sa kvapka v roztoku rozptýli, hodnotíme test ako negatívny a predpokladáme, že vo vzorke je bielkovín veľmi málo. Pokiaľ naopak kvapka zostane v roztoku relatívne celistvá a ohraničená, hodnotíme test ako pozitívny a predpokladáme, že vo vzorke je bielkovín väčšie množstvo.

Význam

Rivaltova skúška je veľmi cenná pri vyšetrení takzvaného výpotku. Výpotok je tekutina, ktorá sa objaví v niektorej telesnej dutine, zvyčajne v pohrudničnej alebo brušnej dutine. Pokiaľ má tekutina málo bielkovín (čo znamená, že Rivalt je negatívny), hovoríme o transudáte, ktorý vzniká skôr mechanizmom filtrácie do telesnej dutiny z okolia. Ak naopak obsahuje výpotok väčšie množstvo bielkovín (teda Rivalt je pozitívny), hovoríme o exsudáte, ktorý vzniká na základe zápalového procesu. Príkladom môžu byť infekčné zápaly a neinfekčné zápaly vznikajúce pri nádorových procesoch.

Výhody

Hlavnou výhodou Rivaltovej skúšky je dostupnosť, jednoduchosť, rýchlosť a nízka cena vyšetrenia.

Nevýhody

Hlavnou nevýhodou je slovo „orientačné“, čo znamená, že sa nedá na vyšetrenie presne spoliehať ani ho nedokážeme presne kvantifikovať. Rivaltova skúška síce odlíši spomínaný exsudát od transudátu. Nepovie ale, koľko bielkovín je vo vzorke, prípadne ani neurčí ich presný typ. Z toho dôvodu je Rivaltova skúška doplňovaná zložitejšími a presnejšími laboratórnymi metódami.