Amniocentéza je odber plodovej vody na vyšetrenie, ktoré je súčasťou prenatálnej diagnostiky. Ide o metódu, ktorá je indikovaná v prípade podozrenia na genetické alebo vývojové chyby plodu. Vyšetrenie vykonáva gynekológ špecializovaný na prenatálnu diagnostiku.

Princíp 

Výkon sa realizuje ambulantne. Žena leží na chrbte a pod kontrolou ultrazvuku v lokálnom znecitlivení nabodne cez brušnú stenu gynekológ tenkou ihlou vak, v ktorom je uložený vyvíjajúci sa plod a odsaje sa približne 15-20 mililitrov tekutiny, v ktorej plod pláva. V tejto tekutine sa nachádzajú odlúpané bunky plodu a tie môžu byť po kultivácii trvajúce 2-3 týždne vyšetrené pod mikroskopom a v molekulárno-genetickom laboratóriu. Amniocentéza sa zvyčajne vykonáva v 14-16. týždni tehotenstva. V tomto období je v amnionovom obale fyziologicky väčšie množstvo plodovej vody, preto je možné výkon realizovať a je minimálne riziko poranenia plodu. Teoreticky je možné výkon realizovať aj skôr – včasná amniocentéza – ale získa sa menšie množstvo tekutiny.

Využitie

Vyšetrenie buniek plodu zahŕňa aj zhodnotenie počtu a stavby ich chromozómov, čo je dôležité pre diagnostiku radu vrodených geneticky podmienených stavov (najmä Downov syndróm a Edwardsov syndróm). Včasné potvrdenie niektorej zo závažných vrodených chorôb potom môže byť dôvodom na vykonanie umelého ukončenia tehotenstva.

Nevýhody

Zákrok má svoje možné komplikácie, dokonca je tu riziko vyvolania potratu. Toto riziko je asi 1:100, a preto by predpokladané riziko výskytu vrodenej vady hodnotené na podklade už predtým vykonaných vyšetrení (kombinácia krvných náberov a ultrazvuku plodu) malo byť vyššie ako je riziko amniocentézy. Rizikom je aj možné krvácanie alebo zanesenie infekcie. 

Výhody

V indikovaných prípadoch je amniocentéza ideálnou metódou na zistenie radu vrodených vád plodu, pretože vyšetrenie získaných plodových buniek je vysoko presné a citlivé.