Pozdravujem všetkých. Píšem vám preto, že som už naozaj ďaleko od všetkého, čo som prežila. Rozviedla som sa, keď som mala 36 rokov a odvtedy som vychovávala dcéru a syna sama. Teraz som už pred dôchodkom. Bola som veľmi ponížená v manželstve a veľmi nahnevaná. Kričala som, urážala som sa a urážala som všetkých naokolo. Hlavne môjho manžela. Mala som nepríjemné poznámky, deťom som vysvetľovala, prečo sme sa rozviedli a snažila som sa im otvoriť oči. Svoje deti som milovala. Robila som v domneni. že robím všetko v ich najlepšom záujme. Len pre deti, nič pre seba. Chcela som, aby vedeli presne, ako to bolo, aký je ich otec ako ja veľmi trpím...