MEDI Noviny 01. 07. 2023

Sezóna 1 - Epizóda 14

01.07.2023

Ďalšia epizóda »

Vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

  • sedemnásť pacientov sa nakazilo kliešťovou encefalitídou z nepasterizovaného mlieka,

  • Ministerstvo zdravotníctva SR a Národný ústav detských chorôb upozorňujú na vážne úrazy, ktoré hrozia pri páde z elektrickej kolobežky,

  • od začiatku budúceho roka sa na Slovensku umožní očkovanie v lekárňach

Na Oddelení infektológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici je hospitalizovaných 17 pacientov s potvrdenou kliešťovou encefalitídou, ktorí sa nakazili po konzumácii salašníckych výrobkov z nepasterizovaného ovčieho a kozieho mlieka. Informovala o tom hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje. Lekári v tejto súvislosti pripomínajú, že kliešťová encefalitída je závažné vírusové ochorenie, ľudovo známe aj ako zápal mozgu. Okrem pacientov na infekčnom oddelení je v nemocnici, konkrétne na II. Klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny Slovenskej zdravotníckej univerzity hospitalizovaný aj pacient vo vážnom stave.

Optimalizácia siete nemocníc priniesla okrem novej kategorizácie zdravotníckych zariadení aj presun pôrodov z gynekologicko-pôrodníckych oddelení v piatich okresoch. Ide o okresy Snina, Partizánske, Myjava, Kráľovský Chlmec a Revúca, ktoré nedosahovali ani len 400 pôrodov ročne. Predstavitelia Inštitútu zdravotných analýz, vedenia nemocníc Svet zdravia a zamestnancov príspevkovej organizácie Zdravé regióny išli túto tému vysvetliť do Rožňavy, Humenného a Trebišova marginalizovaným rómskym komunitám. Ako uviedol minister zdravotníctva Michal Palkovič, ministerstvo vníma, že presun pôrodníc je skutočne citlivá téma. Avšak, čím menej výkonov má nemocnica, tým menej skúseností má personál s pôrodom, najmä, ak by sa vyskytli komplikácie.

Ministerstvo zdravotníctva SR a Národný ústav detských chorôb upozorňujú na vážne úrazy, ktoré hrozia pri páde z elektrickej kolobežky. Nerešpektovanie pravidiel, riskantná jazda a preceňovanie schopností sa často končia zranením. Počet úrazov po páde z kolobežky sa pritom oproti minulému roku zdvojnásobil. Medzi najčastejšie príčiny dopravných nehôd zavinených kolobežkármi patria nevenovanie sa plne vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke, neprispôsobenie rýchlosti jazdy svojím schopnostiam či odbočovanie bez znamenia o zmene smeru jazdy. Lekári na urgentných príjmoch nemocníc tak čoraz častejšie riešia zlomeniny či otrasy mozgu. Podľa slov primára oddelenia urgentného príjmu Národného ústavu detských chorôb v Bratislave Marcela Brennera, od začiatku mája do polovice júna v súvislosti s pádom z kolobežky ošetrili 65 detí. Hospitalizované deti lekári operovali pre zlomeniny alebo bola nutná liečba otrasu mozgu. 

Problémom pri uzatvorení zmlúv na operačné zákroky medzi Nemocnicou Bory a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou sú peniaze. V diskusnej relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní to uviedol člen dozornej rady VšZP a expert Progresívneho Slovenska na zdravotníctvo Oskar Dvořák. Štátna zdravotná poisťovňa na to podľa neho nemá v rozpočte vyčlenené peniaze. Podľa jeho slov je loptička na strane ministerstva zdravotníctva, aby si povedalo, akú zdravotnú starostlivosť chce a ako bude rozdelená medzi univerzitnú nemocnicu a Bory. V súvislosti s dlhodobými stratami štátnej poisťovne, člen dozornej rady povedal, že existuje nerovnosť v platbách. Najväčší problém však vidí pri tvorbe rozpočtu. V tomto roku podľa neho VšZP ťahajú do straty najmä výdavky na lieky. 

Do zdravotníctva prišlo v minulom roku približne šesť miliárd eur. O väčšinu zdrojov sa postarali pracujúci ľudia, teda zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby. Išlo dokopy o 2,28 milióna ekonomicky aktívnych poistencov, ktorí v minulom roku trom zdravotným poisťovniam odviedli spolu takmer 4,7 miliardy eur. Naproti tomu štát za 2,9 milióna svojich poistencov odviedol do poisťovní 1,3 miliardy eur. Vyplýva to zo správy o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za minulý rok. Pracujúci tak za minulý rok na zdravotných odvodoch zaplatili v priemere 2 050 eur, kým štát za svojich poistencov uhradil približne 440 eur.

Za ostatné roky sa podarilo dosiahnuť, že Slovensko má jedny z najlacnejších liekov v Európskej únii. Patríme však medzi krajiny, kde sú lieky veľmi nedostupné. Faktory ako starnúca populácia, skoršia diagnostika a viac chronicky chorých pacientov sú veľkou výzvou pre zdravotnícke rozpočty krajín EÚ. Pandémia COVID-19, vojna na Ukrajine, narastajúca inflácia a pretrvávajúca energetická kríza vytvára zložitú situáciu pre zabezpečovanie dostupnosti liekov v celej Európe, ale hlavne v jej strednej a východnej časti. Uviedla to Asociácia pre generické a biosimilárne lieky GENAS.

Ministerstvo zdravotníctva SR súhlasí s poslaneckým návrhom novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorým by sa mali zvýšiť mzdy niektorých zdravotníckych pracovníkov. Zároveň však upozorňuje na to, že tento krok zvýši výdavky rozpočtu verejnej správy. Rezort financií od poslancov za hnutie OĽaNO žiada, aby uviedli aspoň kvalifikovaný odhad negatívneho vplyvu na rozpočet spolu s návrhom na úhradu zvýšených výdavkov. Od septembra tohto roka sa má základná zložka mzdy zdravotníckych pracovníkov zvýšiť o roky odpracované v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí. Vyplýva to z návrhu novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý do parlamentu predložili poslanci za hnutie OĽaNO Monika Kavecká, Marek Šefčík a Jana Majorová Garstková. Legislatívny návrh parlament koncom mája posunul do druhého čítania. 

Predstavitelia samosprávnych krajov nenašli s ministrom zdravotníctva Michalom Palkovičom zhodu na zrušení tretiny detských pohotovostí na Slovensku. Ako po rokovaní s predstaviteľmi združenia samosprávnych krajov SK8 uviedol minister zdravotníctva, situácia s prevádzkou detských pohotovostí je zlá po celom Slovensku. Uvedomuje si pritom, že nejde o populárne opatrenie. Rezort zdravotníctva požiadavkám žúp nevyhovel. Samosprávne kraje pošlú k navrhovanej vyhláške svoje pripomienky a ministerstvo zdravotníctva ich po skončení pripomienkového konania vyhodnotí.

Vedenie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského vyzýva politikov k tomu, aby výstavba novej Univerzitnej nemocnice Rászochy pokračovala v nezmenenej miere z verejných zdrojov. Upozorňuje na to, že dlhé roky vychováva takmer polovicu slovenských lekárov, tí sa však aktuálne vzdelávajú v takmer havarijných podmienkach. Už takmer 40 rokov čaká Lekárska fakulta UK v Bratislave na vybudovanie špičkovej nemocnice, ktorá by slúžila okrem pacientov aj ako výučbová základňa pre študentov medicíny. Po zastavení výstavby Univerzitnej nemocnice Rázsochy z plánu obnovy by fakulta na ďalšie roky prišla o víziu dôstojných podmienok na výučbu budúcich lekárov.

Strata Všeobecnej zdravotnej poisťovne dosiahla ku koncu minulého roka 153,8 milióna eur. Pokračujúce prehlbovanie jej strát zapríčinilo, že k 31. marcu štátna poisťovňa už vykazovala záporné vlastné imanie v hodnote 8,8 milióna eur. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou preto pozorne sleduje kroky ministerstva zdravotníctva na riešenie kritickej finančnej situácie v poisťovni. Ak ministerstvo zdravotníctva pri ozdravení VšZP neuspeje, zasiahne úrad. Uviedla to hovorkyňa úradu Monika Hudecová. Ak to bude situácia v štátnej poisťovni vyžadovať, úrad svoje právomoci, vrátane krajnej možnosti zavedenia nútenej správy, využije. Podľa predsedníčky úradu Renáty Bláhovej je najvyšší čas podniknúť rozhodné kroky na zosúladenie príjmov a výdavkov zdravotnej poisťovne. O možných detailoch úrad komunikuje aj s ministerstvom zdravotníctva.

Od začiatku budúceho roka sa na Slovensku umožní očkovanie v lekárňach. Lekárnik bude môcť očkovať výlučne dospelých ľudí a len proti chrípke. Očkovanie predtým musí písomne odporučiť predpisujúci lekár. Vyplýva to z novely zákona o liekoch, ktorú schválil parlament. Hlavnou výhodou tohto kroku je podľa ministerstva zdravotníctva okrem zvyšovania zaočkovanosti populácie a s tým súvisiaceho znižovania nákladov na zdravotnú starostlivosť aj rýchla a pohodlná dostupnosť najmä verejných lekární.