Jarná a jesenná zmena času: aký je rozdiel?

Daniel Chovan považuje za náročnejší najmä jarný prechod na letný čas. V rozhovore poukázal na výskumy, ktoré sledujú súvislosti medzi posunom hodín a zdravotným stavom, vrátane srdcovo-cievnych príhod. Jesenný návrat k štandardnému, bežne označovanému zimnému času, opisuje ako menej zaťažujúci. Jesenné obdobie však zároveň spája s menším množstvom denného svetla a jeho vplyvom na psychické prežívanie. Pripomína situácie, keď človek odchádza do práce za tmy a za tmy sa aj vracia domov.

Svetlo a tma sú pre organizmus dôležité signály. Lekár vysvetľuje úlohu hypotalamu, oblasti mozgu, ktorá sa podieľa na riadení denných rytmov. Nervové bunky v tejto oblasti pomáhajú zosúladiť fungovanie tela s informáciami o svetle. Náhlu zmenu režimu opisuje aj ako záťaž na hormonálnej úrovni. Človek ju podľa neho nemusí vedome vnímať ako stres, hoci sa organizmus prispôsobuje inému načasovaniu každodenných činností.

Prečo vlastne striedame letný a zimný čas?

Doktor pripomenul pôvodnú snahu šetriť energiou. Zavádzanie letného času počas prvej svetovej vojny spojil s úsporou uhlia, jeho neskoršie obnovenie s energetickými krízami. Otvoril tiež tému diskusií o ukončení striedania času v Európskej únii a vyslovil nádej, že sa raz skončí. Z pohľadu každodenného zdravia však zdôraznil niečo, na čo netreba čakať: dostatočná dĺžka a kvalita spánku sú dôležité počas celého roka, nielen po prestavení hodín.

Ako podporiť kvalitný spánok po zmene času

Medzi praktickými odporúčaniami zaznelo neprejedanie sa vo večerných hodinách. Lekár opisuje bežný scenár: cez deň pracovné povinnosti a zhon, večer veľké jedlo a dlhé sedenie pred televízorom. Pripomína aj význam pohybu v porovnaní s večerom stráveným iba pri obrazovke a jedle.

Elektronické zariadenia odporúča odložiť aspoň polhodinu pred spaním. Upozorňuje na sledovanie televízie či mobilu až do poslednej chvíle pred zaspaním. Jeho rada sa preto netýka iba toho, kedy si ľahneme, ale aj činností, ktoré spánku bezprostredne predchádzajú. Ďalšou témou je teplota v spálni. Daniel Chovan neodporúča spať v prekúrenej miestnosti. V spálni radí udržiavať nižšiu teplotu než v ostatných častiach bytu alebo domu, aby mal organizmus vhodnejšie podmienky na zaspávanie. Pri cestovaní medzi časovými pásmami spomenul aj jet lag a možnosť využitia melatonínu pri poruchách spánku. Konkrétne dávkovanie ani individuálne podmienky jeho použitia však v tejto odpovedi nerozoberal.

Pozrite si odpovede Daniela Chovana v relácii Ako na to v TV archíve TV Doktor. Zistite, ako lekár vníma zmenu času a ktoré každodenné návyky odporúča upraviť pre kvalitnejší spánok.