Dospievajúci si vytvára vlastnú identitu, hľadá skupinu, do ktorej patrí, a nemusí preberať názory rodičov. Podľa psychiatričky ani ostré vyjadrenia či protestovanie automaticky neznamenajú radikalizáciu smerujúcu k extrémizmu. Za závažný posun označuje postupné prijímanie extrémnych postojov a ochotu akceptovať agresívne správanie pri ich presadzovaní. Neexistuje jediný profil ani jediná cesta, ktorá k radikalizácii vedie. MUDr. janošková zároveň odmieta automatické stotožňovanie radikalizácie s duševným ochorením. Pozornosť venuje aj pocitu vylúčenia, náročným skúsenostiam a potrebe byť pre niekoho dôležitý.

Zmeny správania: dôvod na rozhovor, nie na obviňovanie

Ingrid Janošková odporúča všímať si, keď dieťa prestáva zdieľať zážitky, sťahuje sa z kontaktu, mení kamarátov alebo sa inak správa k spolužiakom. Neponúka však jednoduchý zoznam, podľa ktorého možno dieťa označiť za radikalizované. Prvým krokom má byť záujem o to, čo sa deje. Rodič môže pomenovať zmenu, ktorú si všimol, a opýtať sa, či dieťa niečo trápi. Podobne môže postupovať učiteľ. Výčitky, ironické poznámky či zosmiešňovanie názoru podľa hostky sťažujú komunikáciu. Dôležitejšie je porozumieť tomu, prečo mladému človeku určité presvedčenie dáva zmysel.

Internet a hľadanie prijatia

Online prostredie podľa psychiatričky uľahčuje kontakt s ľuďmi, ktorí ponúkajú uznanie a pocit spolupatričnosti. Mladý človek môže cítiť, že konečne niekam patrí, a menej premýšľať nad možnou manipuláciou. Ako protiváhu vyzdvihuje vzťahy s dôveryhodnými dospelými, starými rodičmi či komunitu v športovom klube. Nejde iba o kontrolu obrazovky, ale aj o to, aké vzťahy a možnosti prijatia má dieťa mimo nej.

Prevencia radikalizácie: rodina a škola potrebujú spolupracovať

Jedným z konkrétnych návrhov hostky je vyhradiť si pravidelný čas bez mobilov, napríklad polhodinu denne na spoločný rozhovor. Nemal by sa skončiť pri otázkach na známky a obed. Priestor potrebuje aj prežívanie dieťaťa, jeho vzťahy a obavy. Keď rodič nevie, ako zmenám rozumieť, odporúča obrátiť sa na pedagóga alebo školského psychológa. Pripomína, že dieťa sa niekedy ľahšie zdôverí niekomu mimo rodiny. Pomoc preto nemá zostať iba na rodičoch ani iba na škole. Zachovať dôveru neznamená schvaľovať násilie. Pri rozhovoroch o násilných udalostiach hostka odporúča jasne pomenovať, že toto nie je cesta, a zároveň povzbudzovať mladých, aby o svojich ťažkostiach hovorili.

Kde hľadať pomoc

Ak potrebuje pomoc dieťa alebo mladý človek vo vašom okolí, môžete spolu s ním zavolať na Krízovú linku pomoci IPčko: 0800 500 333. Podporu pre seba alebo svojich blízkych nájdete aj na Linke dôvery Nezábudka: 0800 800 566. Obe linky sú bezplatné, anonymné a fungujú nonstop. Pri bezprostrednom ohrození života alebo zdravia volajte 112.

Pozrite si rozhovor s Ingrid Janoškovou v relácii Projekt HealthCare na TV Doktor. Spoznajte súvislosti radikalizácie mladých a možnosti, ako si všimnúť problém, zachovať dôveru a hľadať pomoc.