• V oplachovej nádobe, ktorá sa používa pri kolonoskopických vyšetreniach, bola zmes vody a formaldehydu.
• Pacienti chcú prístup k novým liekom, rezort deklaruje prípravu zmien
• Na zozname poistencov čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť bolo ku koncu februára 83.599 ľudí.

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

V oplachovej nádobe, ktorá sa používa pri kolonoskopických vyšetreniach, bola zmes vody a formaldehydu. Dvaja pacienti Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala (UN-NsM) v Bratislave zostávajú hospitalizovaní. Ich stav je stabilizovaný. Na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentkou Policajného zboru poverenou výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie Janou Maškarovou o tom v utorok 15. júla informoval generálny riaditeľ nemocnice Ladislav Kužela. Deklaroval, že nemocnica je pre pacientov bezpečná. UN-NsM pre incident podala aj trestné oznámenie. Kužela zároveň odmietol, že by nemocničný personál pochybil. Odmietol aj to, že by sa nemocnica snažila niečo zamlčať. Pred informovaním verejnosti bolo podľa neho potrebné preveriť fakty. Ako priblížil, nemocnica začala konať ešte 25. júna, keď sa objavili prvé dva prípady problémov po vyšetrení. Vedenie gastroenterológie sa rozhodlo pre vyhľadanie ďalších prípadov medzi pacientmi po kolonoskopii. Zrušilo aj všetky plánované vyšetrenia. Na ďalší deň skontrolovali zariadenia používané pri kolonoskopii. Kontrola nepreukázala technické problémy prístrojov. Personál nemocnice však našiel zvyšky mierne zapáchajúcej tekutiny. Testy odobratej vzorky neskôr potvrdili, že išlo práve o zmes vody a formaldehydu. V pôvodnej fľaši od formaldehydu bola podľa Kuželu voda. Riaditeľ trvá na tom, že nemocnica postupovala správne a vďaka krokom manažmentu sa zabránilo ďalším nebezpečným situáciám. Zriadená interná komisia odporučila vedeniu nemocnice podať trestné oznámenie, čo riaditeľ urobil 27. júna. Zariadenie začalo zároveň pracovať aj na podobe odškodnenia pacientov. Policajná prezidentka Maškarová deklarovala, že celý incident bude riadne vyšetrený. Prípad vyšetruje Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave ako trestný čin ublíženia na zdraví. 

Pacientske organizácie kritizujú prístup Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR k diskusiám o podmienkach schvaľovania nových liekov na Slovensku. Vyčítajú mu, že napriek dvojmesačným rokovaniam a obdržaniu odborných pripomienok nepredstavilo žiadne konkrétne riešenia. Informovali o tom na tlačovej konferencii 15. júna pred budovou rezortu. Minister zdravotníctva Kamil Šaško sa následne s pacientmi a organizáciami stretol, vypočul si ich a ubezpečil, že pracuje na systémových zmenách. „Vážime si diskusie, ktoré sme s rezortom viedli. Boli otvorené, ale zatiaľ nikam neviedli. A to je nebezpečné. Pacienti a pacientky s týmito diagnózami nemajú čas čakať. Potrebujeme činy, nie ďalšie výzvy na podnety,“ uviedla advokačná manažérka Platformy pomáhajúcich organizácií - nezabudnutí a zástupkyňa iniciatívy Moja liečba Simona Stískalová. Zdôraznila, že na Slovensku žije so zriedkavým ochorením vyše 300.000 ľudí. Len 16 percent z nich sa pritom podľa nej dostane k novým liekom, ktoré boli v Európskej únii schválené za posledných päť rokov. Predsedníčka Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb Tatiana Foltánová pripomenula, že od októbra 2024 vstúpili do úhradového systému len štyri nové lieky. Podotkla, že rezortu boli doručené pripomienky i vysvetlené argumenty, no ten zatiaľ nepredstavil žiadne konkrétne riešenie, ktoré by ich odzrkadlilo v legislatívnej praxi. Šaško na stretnutí s pacientmi deklaroval, že téma liekovej politiky je jednou z jeho priorít. Zdôraznil, že ide o rozsiahle systémové zmeny, ktorým predchádza náročná diskusia, čo si vyžaduje čas. Pripomenul, že na ministerstve v tejto súvislosti pravidelne prebiehajú rokovania s pacientmi, lekármi, odborníkmi či poslancami Národnej rady SR. Na margo kritiky, že organizácie nedostali zápisnice z rokovaní, uviedol, že o tom nevedel, no zabezpečí ich. 

Na zozname poistencov čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť bolo ku koncu februára 83.599 ľudí. Najvyšší počet čakajúcich poistencov bol k tomuto dátumu zo štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) a to 50.185, nasledujú súkromné zdravotné poisťovne Dôvera (25.067) a Union (8347). Najviac ľudí čaká na operáciu bedrových či kolenných kĺbov. Vyplýva to z analýzy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Analýza ukazuje výrazné rozdiely medzi tromi zdravotnými poisťovňami v počte poistencov, ktorí prekročili lehotu časovej dostupnosti, ktorá je stanovená legislatívou. Najvyšší počet poistencov má VšZP (23.274), Dôvera evidovala 3902 poistencov, ktorí prekročili lehotu a Union ZP 1169. Na Slovensku už dlhodobo najviac poistencov čaká na operatívne riešenie kolenného kĺbu (6499), bedrového kĺbu (3938) a operáciu katarakty - šedého zákalu (289). „Bez ohľadu na prevádzkovateľa nemocnice a zdravotnú poisťovňu sa na totálnu endoprotézu (TEP) kolenného alebo bedrového kĺbu čaká v priemere okolo desať mesiacov a na operáciu katarakty necelé dva mesiace,“ priblížil úrad. Zdravotné poisťovne odmietli spolu 17.082 návrhov, najviac vo VšZP (23 percent), následne v Union ZP (19 percent), najmenej v Dôvere (16 percent). Hlavnými dôvodmi odmietnutia boli nedoplnenie údajov v zákonnej lehote (46,7 percenta), duplicitné návrhy na rovnaký výkon (20,3 percenta) a neúplné návrhy od poskytovateľov jednodňovej zdravotnej starostlivosti (10,8 percenta). Za rok 2024 a do februára tohto roka bolo vyradených až 311.376 návrhov, prevažne z dôvodu, že poistencovi už bola starostlivosť poskytnutá, zmenil sa jeho zdravotný stav alebo návrh nebol aktualizovaný viac ako 180 dní. ÚDZS v tejto súvislosti identifikoval viacero systémových nedostatkov. Odporúča zefektívniť plánovanie výkonov a manažment kapacít, zlepšiť spoluprácu s poskytovateľmi, zaviesť účinnejšiu kontrolu a pravidelné aktualizácie údajov, poskytovať transparentné štatistiky a informovať poistencov o ich právach a aktívne ponúkať alternatívnych poskytovateľov pri prekročení lehoty čakacej doby. Ministerstvo zdravotníctva SR od januára zaviedlo maximálne čakacie lehoty pre stovky plánovaných zákrokov. Zmenu priniesla novela vyhlášky o kategorizácii ústavnej starostlivosti. Zdravotné poisťovne sú povinné zabezpečiť poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti v stanovených lehotách, inak musia navrhnúť iného poskytovateľa alebo preplatiť zákrok aj u nezmluvného subjektu. Zavedenie maximálnych čakacích lehôt je súčasťou reformy nemocníc.

Rozdiely v čakacích lehotách medzi zdravotnými poisťovňami (ZP) sú spôsobené tým, že štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) má ako najväčšia zdravotná poisťovňa na Slovensku najviac poistencov. Poisťovňa to pre TASR uviedla v reakcii na analýzu čakacích lehôt, ktorú zverejnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Pripomína tiež, že jej poistný kmeň tvoria pacienti s najnáročnejšími diagnózami a vekovo starší poistenci, kde je odôvodnený predpoklad výraznejšej potreby na odkladnú plánovanú zdravotnú starostlivosť. VšZP zároveň poukázala na to, že podľa správy ÚDZS čaká na plánovanú zdravotnú starostlivosť celkovo takmer 84.000 ľudí a rovnaký údaj uvádza aj ako počet návrhov. „Počet poistencov je nižší, keďže jeden poistenec môže čakať na zdravotnú starostlivosť aj na viaceré medicínske služby. Zároveň by bolo korektné uviesť k tabuľke 1 z tlačovej správy ÚDZS, že v počte návrhov zaradených na čakaciu listinu sú zarátané aj také, ktoré poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (PZS) už mal vyradiť z dôvodu, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá, ale neurobil tak. Aj tento faktor môže spôsobovať vyššie čísla VšZP v porovnaní s konkurenciou,“ doplnila poisťovňa. Deklaruje, že aktívne pracuje na úpravách zmluvných vzťahov a motivovaní nemocníc k skracovaniu čakacích lehôt a poskytnutiu zdravotnej starostlivosti väčšiemu množstvu pacientov. „Postupne vyčleňuje vybrané DRG skupiny do samostatných objemov podporujúcich rast produkcie a ponúka vybraným nemocniciam prechod na úhradový systém DRG, teda úhradu za produkciu,“ doplnila v stanovisku hovorkyňa VšZP Danka Capáková. Súkromná ZP Dôvera v reakcii na analýzu podotkla, že skrátenie čakacích lehôt je možné iba v prípade zvýšenia produkcie nemocníc. „K tomu má pomôcť aj spoločná iniciatíva zdravotných poisťovní a ministerstva zdravotníctva na čoraz vyšší podiel výkonnostných platieb poskytovateľom na úkor paušálnych platieb,“ uviedol pre TASR PR špecialista poisťovne Matej Štepiansky. Súkromná Union ZP ozrejmila, že ak Union zaeviduje zaradenie na čakaciu listinu, pri ktorom bola prekročená lehota časovej dostupnosti a bol vyznačený nesúhlas poistenca s touto lehotou, kontaktujú ho s návrhom alternatívneho zmluvného poskytovateľa. „V doterajších prípadoch sa nám poistenci vyjadrili, že chcú ostať na čakacej listine u pôvodného PZS,“ dodala. Zároveň zdôraznila, že poistenci nie vždy čakajú z kapacitných dôvodov. „Často ide aj o medicínske dôvody – liečba vysokého krvného tlaku, obezity alebo iného kontraindikovaného zdravotného problému,“ vysvetlila pre TASR hovorkyňa poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová. 

Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) odporúča v súvislosti s plánovanou centralizáciou riadenia nemocníc vyhodnotiť, či je na splnenie cieľov plánu obnovy potrebný vznik nového IT systému. Poukázal pritom na omeškanie pri vyhlásení verejného obstarávania na projekt. Mieni, že na splnenie míľnika by mohlo stačiť zapojenie nemocníc do Centrálneho ekonomického systému (CES) Ministerstva financií SR od začiatku roka 2026. Ministerstvo zdravotníctva SR pre TASR uviedlo, že sa s pripomienkami ÚHP oboznámi a bude ich zohľadňovať pri ďalšom postupe. V rámci centralizácie je podľa útvaru dôležité, aby boli dáta o hospodárení a prevádzke nemocníc dostupné na jednom mieste, čomu môže pomôcť aj IT systém. Ministerstvo zdravotníctva preto plánuje vytvoriť tzv. Centrálnu integračnú platformu, ktorá má zhromažďovať údaje 19 najväčších nemocníc v pôsobnosti rezortu. Zbierať by mala ekonomické údaje, informácie o ľudských zdrojoch, nákupoch či spotrebe materiálu a liekov. „Stáť má 11 miliónov eur, ktoré plánuje uhradiť z plánu obnovy. Financovanie prevádzky vo výške 1,7 milióna eur ročne nie je aktuálne rozpočtovo kryté,“ doplnil útvar. Rizikom pri projekte je však podľa neho časová tieseň. „Ak sa ním má naplniť cieľ plánu obnovy, stihnúť sa musí do konca roka 2025. Zatiaľ však ani nebolo vyhlásené verejné obstarávanie a nie sú jasne nastavené procesy zberu dát,“ uviedol ÚHP. 

Poskytovanie záchrannej zdravotnej služby (ZZS) bude kontinuálne zabezpečené na celom území Slovenska. Kto hovorí niečo iné, tak klame a zbytočne straší pacientov. A to zásadne odmietame. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR to uviedlo v reakcii na pondelkovú tlačovú konferenciu hnutia Progresívne Slovensko (PS), ktoré žiada mimoriadne zasadnutie Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo k téme výberového konania na prevádzkovanie ambulancií ZZS. „Schválením prvej reformy záchrannej zdravotnej služby po 20 rokoch sa skrátia dojazdové časy a zabezpečí sa jej dostupnosť aj do budúcnosti. Zadefinovali sa kompetencie záchranárov a zabezpečí sa tak, že k pacientovi príde profesionálny zdravotník, čím sa jednoznačne zvyšuje šanca na záchranu zdravia a života,“ vysvetlil komunikačný odbor MZ.  Spochybňovanie výberového konania a členov komisie považuje rezort za úmyselné manipulovanie verejnou mienkou a vytĺkanie lacných politických bodov na citlivej téme, ako je zdravie občanov. MZ deklaruje, že mená členov komisie budú zverejnené. „Stane sa tak po ukončení výberového konania, aby bola zaručená férovosť procesu a členovia komisie neboli vystavení možnému riziku ovplyvňovania. Preto sa nedá hovoriť o utajenej komisii. Taktiež si treba jasne uvedomiť, že každý člen komisie bude niesť za svoje rozhodnutie zodpovednosť,“ uzavrelo MZ. Progresívne Slovensko žiada mimoriadne zasadnutie Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo k téme výberového konania na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby (ZZS). Podpredseda výboru Oskar Dvořák (PS) hovorí o netransparentnosti. Podmienky tendra kritizovala aj opozičná SaS, ktorej poslanec Tomáš Szalay tvrdil, že zvýhodňuje súčasného prevádzkovateľa leteckej záchranky Air-Transport Europe. Spoločnosť jeho výhrady odmietla, poukázala na to, že sa podrobne neoboznámil s podmienkami výberového konania.

A nasleduje krátky prehľad správ z uplynulého týždňa.

Pilotná prevádzka nového zoznamu zdravotných výkonov pre ambulantný sektor, ktorá sa začala od 1. júla, pokrýva viaceré špecializačné odbory. Zdravotné poisťovne oslovili v tejto súvislosti približne 250 ambulancií z odborov neurológia a pediatrická neurológia, vnútorné lekárstvo, geriatria, pneumológia a ftizeológia a pediatrická pneumológia a ftizeológia a dermatovenerológia. Vyplýva to z informácií, ktoré pre TASR poskytli z komunikačného oddelenia Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. „Presné počty poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ešte nie je možné vyčísliť, keďže stále zasielajú podpísané dodatky k zmluvám zdravotným poisťovniam. Hlásia sa aj ďalší poskytovatelia, ktorí majú záujem zúčastniť sa na pilotnom projekte,“ doplnil rezort. Oslovení boli ambulantní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti i ambulancie v nemocniciach. Zahrnutí boli aj ambulantní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pre detský vek. MZ ozrejmilo, že jedným z cieľov projektu je zistiť, akú zdravotnú starostlivosť reálne pacienti potrebujú a verifikovať čas potrebný na poskytnuté zdravotné výkony. Nový katalóg výkonov by mal v budúcnosti priniesť najmä zvýšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti v regiónoch a zníženie čakacích lehôt. Pilotný projekt bude trvať šesť mesiacov, nasledovať bude trojmesačná analytická fáza. Rezort naň vyčlenil päť miliónov eur.

V rámci verejnej zbierky Nadácie Detského kardiocentra sa podarilo vyzbierať vyše 26.500 eur pre detských kardiologických pacientov. Tie poputujú do Detského kardiocentra, ktoré je súčasťou Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave. Cieľom zbierky bolo upozorniť ľudí na závažnosť vrodených či získaných srdcových chýb u detí. Zároveň bolo snahou vyzbierať financie na to, aby sa pacienti mali lepšie a mohli viesť čo najplnohodnotnejší život. Pomohli im v tom školy či firmy v rámci celého Slovenska. Zbierka sa konala od 16. do 20. júna.

Mammacentrum sv. Agáty v Banskej Bystrici zaviedlo novú technológiu na presnú lokalizáciu nádorov prsníka. Lekárom umožní presnejšie určiť polohu a hĺbku nádoru ešte pred samotnou operáciou. Nový lokalizačný systém Sirius Pintuition je založený na nerádioaktívnom magnetickom markeri. Zavádza sa pod ultrazvukovou kontrolou priamo do nádoru, počas operácie ho chirurgovia vyhľadajú pomocou špeciálnej sondy. Pri použití technológie sa minimalizuje odobratie zdravého tkaniva, skracuje sa dĺžka rekonvalescencie a klesá riziko reoperácií. Investícia do novej technológie predstavovala vyše 30.000 eur, systém je možné využívať aj na označenie lymfatických uzlín u pacientiek pred chemoterapiou. Podľa Agel SK je Mammacentrum sv. Agáty na Slovensku len druhým pracoviskom, ktoré modernú metódu využíva.

Vlani zaznamenali celkovo 423 hlásení chorôb z povolania. Najvyšší výskyt evidovali v priemyselnej výrobe. Informoval o tom Odbor preventívneho pracovného lekárstva Úradu verejného zdravotníctva SR. Najčastejšie hláseným bolo vlani ochorenie horných končatín z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia (200 hlásených prípadov). Frekventovanými boli aj prenosné a parazitárne ochorenia (133 hlásených prípadov) a ochorenie horných končatín z vibrácií (47 hlásených prípadov). Najviac sa choroby z povolania v minulom roku vyskytovali v odvetviach priemyselná výroba (160 hlásených prípadov), zdravotníctvo a sociálna pomoc (134 hlásených prípadov). „Podľa profesií bol v roku 2024 najvyšší výskyt chorôb z povolania v celkovom počte 125 u operátorov a montérov strojov a zariadení,“ priblížili odborníci. Najčastejšie mali chorobu z povolania zamestnanci vo veku 50 až 59 rokov. „Podľa sídla organizácie, kde choroba z povolania vznikla, bol najvyšší počet chorôb z povolania hlásený v Košickom kraji - 161,“ dodal odbor.

To bolo všetko z dnešných MEDI Novín. Dovidenia a zostaňte s nami aj nabudúce na TV Doktor.