Marek Hlina vyrastal s nevidiacim otcom a sám je slabozrakým. Po štúdiu na gymnáziu sa rozhodol pre špeciálnu pedagogiku a akosi prirodzene sa dostával do komunity ľudí so zrakovým postihnutím – prvé tábory, dobrovoľnícke aktivity, až si uvedomil, že práca pre a so „zrakáčmi“ ho skutočne baví a napĺňa. Prijal ponuku pracovať v Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska, stal sa odborným pracovníkom, neskôr i vedúcim krajského strediska. Veľmi ho napĺňala práca s najmenšími klientmi, a keď prišla možnosť pracovať v špeciálnej poradni pre deti so zrakovým postihnutím, neváhal. Časom sa z poradne stalo Špecializované centrum poradenstva a prevencie pre deti a žiakov so zrakovým postihnutím a z Mareka Hlinu jeho riaditeľ.

S oduševnením sa venuje práci pre deti, dohliada na inklúziu nevidiacich a slabozrakých žiakov, či študentov, rieši problémy a otázky rodičov i vedení škôl a pedagógov. Vníma pozitívne aj tienisté stránky inklúzie na Slovensku. Ešte sa ju učíme. Papierovo ju zvládame veľmi dobre, ale prax je už horšia...  
Veľmi zanietene prednáša o tyflopédii a pomoci nevidiacim a slabozrakým svojim študentom na pôde Pedagogickej fakulty. V mnohých vidí veľký potenciál a raz ich rád privíta medzi svojich kolegov. Nuž, a keď doučí, doanalyzuje, dorieši potrebné pracovné úlohy, zrelaxuje ako herec Divadla Zrakáč.