Napriek viacerým& legislatívnym zmenám zostáva lieková politika na Slovensku výrazne preregulovaná. Na rozdiel od väčšiny krajín EÚ slovenský systém neumožňuje zvyšovanie cien liekov, ani keď je priemer troch najnižších cien v EÚ vyšší ako slovenská cena.

„Priemerná cena generík na deň liečby (DOT) sa za posledných päť rokov takmer nezmenila, aj napriek inflácii. Rast doplatkov a konečných cien generických liekov bol v rokoch 2020 – 2023 pomalší než rast spotrebiteľských cien,“ uvádza Martin Černý z IQVIA. Atraktivitu Slovenska ako trhu znižuje aj jeho časté postavenie referenčnej krajiny pri určovaní cien v iných štátoch EÚ.

„Väčšina ľudí sa na generiká a biosimiláry pozerá len ako na zdroj úspory. Ich skutočná hodnota však spočíva v zlepšení prístupu k liečbe – za rovnaké alebo nižšie náklady môžeme liečiť viac pacientov,“ hovorí zdravotnícky analytik Martin Smatana.

Generiká tvoria 66,8 % liečby meranej pacientodňami (DOT), no len 19,5 % výdavkov na predpísané lieky. Biosimiláry tvoria 2,5 % z výdavkov a len 0,2 % pacientodní. Spoločenská hodnota týchto liekov však v diskusii často absentuje. „Ak má sektor napredovať, lieková politika sa musí posunúť za rámec čisto finančných úspor,“ upozorňuje Terézia Szádocka, prezidentka asociácie GENAS.

Novou výzvou je európska Smernica o čistení komunálnych vôd (UWWTD), ktorá zavádza princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov (EPR). „Výrobcovia budú musieť odvádzať poplatky z predaja na pokrytie nákladov pokročilého čistenia vôd, aj keď znečistenie pochádza prevažne od pacientov, nie z výrobných procesov, ktoré sú prísne regulované,“ vysvetľuje Szádocka. Tento systém podľa nej nespravodlivo zaťažuje výrobcov generík a môže ohroziť dostupnosť liekov, najmä pre pacientov s cukrovkou, bolesťami, neurologickými či kardiovaskulárnymi ochoreniami. „Slovensko by malo podporiť výzvu Európskeho parlamentu na prehodnotenie tejto smernice,“ apeluje Adrian van den Hoven z Medicines for Europe.