• Všeobecná zdravotná poisťovňa odhalila v rámci kontroly u zmluvných poskytovateľov jednodňovej zdravotnej starostlivosti viaceré závažné nedostatky.
• Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou upozorňuje na pretrvávajúcu nerovnováhu vo financovaní nemocníc.
• Vedeli by ste podať prvú pomoc?

Aj toto sú témy, ktoré sme dnes pre vás spracovali. Začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa odhalila v rámci kontroly u zmluvných poskytovateľov jednodňovej zdravotnej starostlivosti viaceré závažné nedostatky. Patria medzi ne napríklad neprehľadné úväzky lekárov, nedostatočné personálne zabezpečenie, nesprávne nahlasovanie údajov či poplatky pre pacientov. Na základe zistení štátna poisťovňa od apríla s niektorými poskytovateľmi prehodnotí zmluvné vzťahy. V priebehu prvých mesiacov roku 2025 skontrolovala 172 pracovísk celkovo u 97 zmluvných poskytovateľov. Kontrola preukázala, že desať percent pracovísk a 15 percent poskytovateľov zamestnáva výhradne lekárov zo štátnych nemocníc. U približne tretiny poskytovateľov a 26,5 percenta pracovísk tvoria lekári zo štátnych nemocníc polovicu a viac personálu. "Ak by lekár skutočne pracoval na plný úväzok v nemocnici a súčasne na plný úväzok aj v rámci pracoviska jednodňovej zdravotnej starostlivosti, znamenalo by to, že denne odrobí 16 a viac hodín, čo nie je v ľudských silách dlhodobo udržať," poznamenala poisťovňa.  Zo zistení tiež vyplýva, že 25 percent pracovísk a 30 percent poskytovateľov vyžaduje od poistencov povinné poplatky. Na druhú stranu, rovnako 25 percent pracovísk a 30 percent poskytovateľov poskytujú služby bez poplatkov. "Budeme sa pýtať, ako je možné, že niekto vie pracovať bez poplatkov a niekto vyžaduje od poistencov ďalšie doplatky," poznamenal generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových. Kontrola taktiež odhalila, že viacerí poskytovatelia nemajú webové stránky a 30 percent nezverejňuje cenníky poplatkov online, čo znemožňuje pacientom praktickú orientáciu a jasný prehľad o doplatkoch. Poukázala tiež na personálnu poddimenzovanosť u niektorých poskytovateľov. Na základe zistení štátna poisťovňa prijme viaceré opatrenia. Keďže jej zmluvy s poskytovateľmi jednodňovej zdravotnej starostlivosti končia 31. marca, poisťovňa prehodnotí svoje zmluvné vzťahy. "VšZP bude v prípade nezrovnalostí v nahlásených údajoch o úväzkoch lekárov, ktoré mali vplyv na hodnotiace parametre a cenotvorbu, využívať svoje právo prepočtu úhrad v zmysle kontrolných zistení. Pri závažných nedostatkoch v personálnom obsadení a materiálno-technickom vybavení budeme informovať aj príslušné orgány vydávajúce povolenia na výkon činnosti," vysvetlila členka predstavenstva VšZP Denisa Slivková. Poisťovňa zároveň zdôrazňuje, že výsledky zistení budú mať priamy vplyv na nastavenie budúcich zmluvných vzťahov, vrátane výšky limitov a siete zmluvných pracovísk. 

Minister zdravotníctva SR Kamil Šaško a podpredseda vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec, spolu s vedením nemocnice a predstaviteľmi mesta Poprad v pondelok 17. marca slávnostne otvorili zrekonštruovaný  geriatrický pavilón v Nemocnici Poprad financovaný z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti. Nemocnica Poprad prechádza historicky najrozsiahlejšou rekonštrukciou a modernizáciou, ktorou sa dosiahol lepší komfort pre pacienta. V priebehu nasledujúceho obdobia budú ešte prebiehať dokončovacie práce a postupné sprevádzkovanie celého objektu geriatrie. Pričom zrekonštruované priestory budú slúžiť aj na dočasné umiestnenie pacientov z iných oddelení. Tento projekt je realizovaný v rámci tzv. malej investičnej výzvy v celkovom objeme vyše 5 miliónov eur s DPH. V rámci veľkého projektu - Komplexná obnova a prestavba Nemocnice Poprad zrekonštruujú 10 lôžkových poschodí, zapracujú moderné riešenia, čo výrazne prispeje aj k zníženiu energetickej náročnosti budov. Harmonogram prác počíta s ukončením prestavby do leta 2026. Investícia do tohto projektu presahuje 42 miliónov eur bez DPH. Po realizácii oboch projektov bude nemocnica spĺňať najvyššie štandardy 21. storočia v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre pacientov.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou upozorňuje na pretrvávajúcu nerovnováhu vo financovaní nemocníc. Potvrdili ju výsledky analýzy úhrad z verejného zdravotného poistenia za prvé tri kvartály roku 2024, ktoré úrad zverejnil. Vyzýva preto zdravotné poisťovne, aby pri uzatváraní zmlúv na rok 2025 vykonali jednorazovú úpravu financovania nemocníc s najväčšími disproporciami medzi sumou, ktorú reálne dostávajú za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a sadzbami určenými Centrom pre klasifikačný systém na rok 2024. Podľa analýzy sa efektívna základná sadzba - teda suma, ktorú nemocnice reálne dostávajú za poskytnutú starostlivosť - výrazne líši medzi jednotlivými nemocnicami. Tieto rozdiely sú podľa úradu dlhodobým problémom, ktorý sa prehlbuje, keďže pri uzatváraní zmlúv so zdravotnými poisťovňami sa dostatočne neberie do úvahy produkcia nemocníc. "Naďalej tak pretrvávajú u niektorých poskytovateľov a zdravotných poisťovní významné rozdiely medzi skutočnými platbami a platbami určenými Centrom pre klasifikačný systém spôsobené hlavne výraznou nad- alebo podprodukciou oproti predchádzajúcemu, respektíve referenčnému obdobiu, ktorú úhradové mechanizmy jednotlivých poisťovní nedokážu premietnuť do úhrad," ozrejmil úrad. Problémom je podľa neho aj to, že na Slovensku sa diskusie vedú v zmysle percentuálneho navýšenia platieb voči predchádzajúcemu roku, prípadne na základe rozdelenia objemu peňazí určeného na valorizáciu platov na daný rok medzi nemocnice v rámci asociácie, ktorá ich zastupuje, bez zohľadnenia pomeru jednotlivých zdravotných poisťovní na casemixe danej nemocnice alebo počte poistencov v danom regióne. "V niektorých prípadoch tak absentuje zohľadnenie, či sú platby ako celok spravodlivé vzhľadom na produkciu a náklady daného poskytovateľa a anekdoticky sa v sektore hovorí o lepšie a horšie zaplatených nemocniciach," podotkol úrad a dodal, že “súčasné nastavenie úhradových mechanizmov medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi v rámci úhrad ústavnej zdravotnej starostlivosti sa totiž s týmito deformitami nie je schopné vyrovnať samo.” Poisťovne by mali podľa neho pri týchto úpravách využiť všetky dostupné údaje a individuálne zohľadniť špecifiká jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár v stredu 19. marca odovzdal generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi znalecký posudok k analýze mRNA vakcín používaných na Slovensku počas pandémie ochorenia COVID-19. "Predmetom stretnutia bolo výlučne odovzdanie znaleckého posudku, prezentovaného splnomocnencom vlády SR na jeho tlačových besedách 13. a 18. marca, generálnemu prokurátorovi SR," ozrejmila hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová. Dodala, že bude vecou príslušných orgánov činných v trestnom konaní tento dôkazný materiál dôsledne posúdiť, vyhodnotiť a vysporiadať sa s ním z trestnoprávneho hľadiska. Kotlár minulý týždeň informoval, že žiada Žilinku, aby bezodkladne konal v súvislosti s výsledkami analýzy šarží vakcín používaných proti ochoreniu COVID-19 v slovenskej populácii. Tie podľa neho ukázali, že vo všetkých testovaných šaržiach mRNA vakcín sa nachádzala genetická informácia, ktorá má schopnosť modifikovať ľudskú DNA. To podľa neho môže viesť k vzniku viacerých závažných ochorení. Ako uviedol: “Výsledky analýzy všetkých analyzovaných šarží dokázali, že v každej jednej ampule sa nachádza enormne vysoké množstvo DNA vektoru, ktorý kóduje kazetu pre syntézu S proteínu, ak nie aj iné proteíny.” Genetická informácia obsiahnutá vo vakcínach podľa jeho slov je schopná integrovať sa do ľudskej jadrovej DNA. "Následne sa takýto ľudský organizmus stáva, nebojím sa povedať, oficiálne geneticky modifikovaným organizmom," dodal s tým, že môže ísť o trvalý jav, ktorý môže spôsobiť napríklad vznik nádorových ochorení. Z bezpečnostných dôvodov nechcel informovať o tom, ako analýza prebiehala, kde a ani kto ju vykonal. Tvrdí, že sa na nej podieľali aj slovenskí odborníci.

Rezolútne sa voči informáciám, ktoré prezentoval doktor Peter Kotlár ohradil aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý zastrešuje odbor súdneho lekárstva a nekroptickej patologickej anatómie. “Vyhlásenie, ktoré splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 uviedol na tlačovej besede bez predloženia akýchkoľvek dôkazov, že patológovia na Slovensku „zámerne zamlčiavali dôvody úmrtia“, je zavádzajúce a lživé. Výkon pitiev na Slovensku je vykonávaný prevažne súdnymi lekármi s pomocou malej časti slovenských patologických anatómov. Títo erudovaní odborníci počas pandémie ochorenia COVID-19 nič zámerne nezamlčiavali. Práve naopak, pracovali neúnavne v ťažkých podmienkach, uvedomujúc si, že svojimi zisteniami pomáhajú odbornej i laickej verejnosti porozumieť, ako sa koronavírus SARS-CoV-2 správa, ako zasahuje ľudský organizmus a ako sa voči nemu účinne brániť.” Úrad zároveň pripomenul, že Slovensko ako jediná krajina na svete potvrdzovala úmrtia "na COVID" a "s COVIDOM" práve výkonom pitvy. Odborníci taktiež postupovali v prvých mesiacoch zavedenia očkovania, kedy vykonávali pitvy v prípade úmrtí u väčšiny očkovaných pacientov na celom Slovensku. Podľa úradu tak získali rozsiahle a dôležité poznatky, ktoré umožnili správne identifikovať úmrtia v kauzálnej súvislosti s očkovaním. Úrad tiež podotýka, že moderná slovenská nekroptická patologická anatómia a moderné slovenské súdne lekárstvo vo svojej analytickej práci používa imunohistochemické a molekulovo-genetické metódy od 80. rokov a sú rutinnou súčasťou týchto odborov. "Metódy práce renomovaných súdnych lekárov a patológov nezávislého úradu sú založené na dôkazoch," konštatuje ÚDZS s tým, že ak sa chce Kotlár dozvedieť o práci úradu a jeho výsledkoch, dvere má stále otvorené.  So stanoviskom ÚDZS sa stotožňuje aj Slovenská súdnolekárska spoločnosť Slovenskej lekárskej spoločnosti a Slovenská spoločnosť patológov Slovenskej lekárskej spoločnosti. 

Vakcíny mRNA proti ochoreniu COVID-19 boli starostlivo testované v klinických štúdiách a prešli prísnym hodnotením. Pre TASR to uviedol Štátny ústav pre kontrolu liečiv v reakcii na splnomocnenca vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára, ktorý ŠÚKL v súvislosti s vakcínami kritizuje. "Bezpečnosť, účinnosť a kvalita všetkých vakcín je základnou požiadavkou pri uvádzaní liekov na trh v EÚ. Vakcíny mRNA boli starostlivo testované v klinických štúdiách a prešli prísnym hodnotením. Všetky lieky aj vakcíny sú neustále monitorované a prehodnocované v rámci celej Európskej únie," uviedol ŠÚKL v stanovisku. Ústav pre TASR potvrdil, že sa rozhodol neiniciovať podanie trestného oznámenia na Kotlára, ktoré avizoval minulý týždeň. "V súčasnosti o ňom neuvažuje, keďže trestné oznámenie na pána Kotlára pre podozrenie zo šírenia poplašnej správy bolo podané inou právnickou osobou," doplnila komunikačná špecialistka ústavu Martina Štesková.

Na splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára podala strana SaS trestné oznámenie pre podozrenie zo šírenie poplašnej správy. Predstavitelia liberálov to oznámili v pondelok 17. marca pred sídlom Generálnej prokuratúry SR. 

Súd v novembri minulého roka vyhovel žalobe súkromnej Union zdravotnej poisťovne voči Ministerstvu zdravotníctva SR v súvislosti s kategorizáciou lieku proti rakovine s názvom Keytruda. Rezortu nariadil zaplatiť poisťovni škodu vo výške viac ako 1,3 milióna eur. Mestský súd Bratislava IV vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Vyplýva to z rozsudku, ktorý TASR poskytli na základe infožiadosti. Žalobu podala Union ZP vo februári 2023. Odôvodnila ju tým, že MZ v roku 2018 nezákonne rozhodlo o zaradení lieku Keytruda do zoznamu kategorizovaných liekov, čo v roku 2022 potvrdil aj Krajský súd v Bratislave. "Vzhľadom na to, že nezákonné rozhodnutie bolo Krajským súdom v Bratislave zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, žalobcovi vznikla škoda, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou úhrad za liek Keytruda podaný poistencom žalobcu v období od 15. októbra 2018 do 18. marca 2022," píše sa v rozsudku. Zdravotná poisťovňa sa preto v žalobe domáhala, aby súd uložil ministerstvu povinnosť zaplatiť škodu v sume vyše 1,3 milióna eur spolu s úrokom z omeškania vo výške sedem percent ročne z tejto sumy od roku 2022 do zaplatenia. Súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. "Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný zjednodušený druh rozhodnutia súdu vo veci samej, ktorý je dôsledkom procesnej pasivity strany sporu," ozrejmil. Poukázal na to, že rezort bol v konaní úplne pasívnym. Žiadnym spôsobom nereagoval na výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe ani na termín pojednávania. "Žalovaný teda súdu pred pojednávaním nielen neoznámil žiadne také vážne okolnosti, ktoré by s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov mali aspekt ospravedlniteľnosti neprítomnosti na pojednávaní, ale svoju neprítomnosť na pojednávaní do otvorenia pojednávania neospravedlnil vôbec," uvádza sa v rozsudku.

V súvislosti s nezákonnou kategorizáciou lieku proti rakovine s názvom Keytruda podala žalobu na súd aj súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera. Žiada náhradu škody vo výške 6,68 milióna eur. Ako uviedol PR špecialista poisťovne Matej Štepiansky, poisťovňa podala žalobu v marci minulého roka. Súd zatiaľ vo veci nerozhodol. "Vo veci kategorizácie lieku Keytruda v indikácii pre liečbu malígneho melanómu sme podali žalobu, s ktorou sme uspeli. Zároveň sme podali aj žalobu o náhradu škody, v ktorej ešte nebolo rozhodnuté. Sme presvedčení, že kategorizácia lieku Keytruda v indikácii malígneho melanómu neprebehla v súlade so zákonom, čo napokon potvrdil aj Najvyšší súd a rozhodnutie o kategorizácii zrušil," ozrejmil Štepiansky. Dôvera zdôraznila, že nie je proti úhrade tohto lieku z verejného zdravotného poistenia. Je však presvedčená, že zaraďovanie liekov do úhradového mechanizmu má byť transparentné a podľa stanovených pravidiel. "Nezákonným zaradením lieku do kategorizácie nám vznikla škoda, ktorú si uplatňujeme v civilnom konaní. Na súde si uplatňujeme náhradu škody vo výške 6,68 milióna eur," doplnil Štepiansky. 

V roku 2023 vykonali lekári pre deti a dorast vyše 5,1 milióna vyšetrení, z toho 868 563 preventívnych prehliadok. Dlhodobo najčastejším dôvodom návštevy pediatra sú respiračné ochorenia a choroby zraku. Vyplýva to z dát Národného centra zdravotníckych informácií. Ku koncu roka 2023 lekári vo všeobecných ambulanciách pre deti a dorast evidovali vyše 1,05 milióna pacientov do 26 rokov a zaznamenali viac ako 5,7 milióna návštev. Z toho vyplýva, že jedna evidovaná osoba navštívila pediatra približne päťkrát ročne. "Najviac návštev pripadalo na deti do jedného roka, s vyšším vekom pacientov klesal aj počet návštev," dodalo NCZI. Rovnako najviac preventívnych prehliadok absolvovali deti do jedného roka. Pacienti do 19 rokov boli najviac sledovaní pre choroby dýchacej sústavy, choroby oka a očných adnexov a choroby kože a podkožného tkaniva. Podobne na tom boli pacienti vo veku 19 až 26 rokov. Tiež sa liečili najmä na choroby dýchacej sústavy, choroby oka a očných adnexov a endokrinné, nutričné a metabolické choroby.

Vedeli by ste podať prvú pomoc? Ako vyplynulo z prieskumu záchrannej zdravotnej služby ZaMED - určite si myslí, že by vedel poskytnúť prvú pomoc pri náhlych vážnych zdravotných problémoch iba jeden z desiatich ľudí na Slovensku. Záchranári upozorňujú, že denne vznikajú situácie, kde rozhodujú doslova sekundy. Podľa záchranára a vedúceho tréningového centra ZaMED Patrika Brnu: “Najväčšou chybou pri poskytovaní prvej pomoci je neurobiť nič. Niekoho to môže stáť život.” Ako ozrejmili záchranári, záchranka dorazí k pacientovi podľa posledných dát v priemere za 12 minút a 11 sekúnd. Dovtedy je záchrana života v rukách svedkov či náhodných okoloidúcich. Podľa ZaMEDu, na otázku, či by vedeli poskytnúť prvú pomoc pri vážnych náhlych zdravotných problémoch, odpovedalo určite áno 11 percent ľudí. Skôr nie 33 percent opýtaných a skôr áno 28 percent. Odpoveď určite nie uviedlo desať percent a nebolo si istých 18 percent ľudí. Záchranári odporúčajú počas volania na tiesňovú linku mať telefón na hlasitý odposluch. Vďaka tomu bude mať podľa nich dotyčný obe ruky voľné. "Skúsený operátor, ktorý je zároveň aj záchranár, ho bude krok za krokom navigovať, čo má robiť," priblížil Brna, podľa ktorého môže napríklad masívne krvácanie viesť k strate života počas niekoľkých minút. "Je nevyhnutný priamy tlak na ranu, aby sme zranenému pacientovi zachránili čo najviac krvi do príchodu záchranky," zdôraznil. Dodal, že ak osoba nereaguje na oslovenie, zatrasenie ani podnety vyvolávajúce bolesť, pravdepodobne je v bezvedomí. V takýchto prípadoch je podľa jeho slov dôležité spriechodniť dýchacie cesty. "Vtedy potrebujeme urobiť jednoduchý manéver, a to záklon hlavy," objasnil záchranár. Rovnako je podľa neho potrebné vedieť, kedy a ako stláčať hrudník či používať automatický externý defibrilátor. "Absolvovanie kurzov prvej pomoci výrazne zvyšuje šancu, že aj bežný človek dokáže v kritickej situácii správne a pohotovo reagovať, a to aj napriek stresu," doplnil Brna. Prieskum realizovala agentúra STEM/MARK na Slovensku v decembri 2024 na vzorke 1012 respondentov vo veku 18 až 75 rokov. 

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.