MEDI Noviny 01. 02. 2025 (AD)
Sezóna 3 - Epizóda 3
01.02.2025
- Poslanca Tomáša Szalaya predvolali na výsluch pre podozrenie zo všeobecného ohrozenia očkovaním proti COVID-19.
- Pred piatimi rokmi zvolal premiér Peter Pellegrini krízový štáb pre nový koronavírus.
- Všeobecná zdravotná poisťovňa dočasne obmedzila eRecept a mobilnú aplikáciu pre možnú kybernetickú hrozbu.
Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Pravidelný súhrn správ zo zdravotníckeho rezortu.
Poslanca Národnej rady SR Tomáša Szalaya predvolali na výsluch pre trestné oznámenie, podľa ktorého mal spôsobiť všeobecné ohrozenie očkovaním proti COVID-19. Poslanec o tom v utorok 28. januára informoval médiá. Hovorkyňa bratislavskej krajskej polície Katarína Bartošová pre TASR potvrdila, že polícia sa daným prípadom zaoberá. Opozičná strana SaS za Szalayom stojí. Verí, že tento podľa nich neprimeraný zásah do života a reputácie ich poslanca bude čím skôr uzavretý a odmietnutý ako neopodstatnený. Trestným oznámením, ktoré na Szalaya podal lekár Peter Lipták, sa zaoberá Generálna prokuratúra SR. Lipták tvrdil, že Szalay v súvislosti s očkovaním proti COVID-19 na štadióne Tehelné pole v Bratislave cielene zhromažďoval ľudí a vystavoval ich riziku nákazy. Szalay to odmietol. Hovoril o šírení bludov zo strany Liptáka a upozornil na to, že Lipták mal odhovárať klientov domovov dôchodcov od očkovania.
V súvislosti s trestným oznámením doktora Petra Liptáka na poslanca Tomáša Szalaya Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pripomenul štatistiky obetí COVID-19. Podľa údajov z októbra 2021 nebolo zaočkovaných takmer 86 % obetí, v novembri to bolo 83 %, prevažne seniorov. „Je nespochybniteľné, štatistikami podložené, že dobrovoľné očkovanie rizikových skupín pacientov proti ochoreniu COVID-19 v dobe pandémie je jedným z dôležitých nástrojov zabraňujúcim nadmerným úmrtiam napr. seniorov,“ uviedol predseda úradu Michal Palkovič. Úrad isté obdobie pravidelne zverejňoval informácie o priebežnom počte úmrtí súvisiacich s ochorením COVID-19. Údaje zaznamenávala Sekcia súdneho lekárstva a patologickej anatómie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorá spracúvala všetky hlásenia o počtoch zomretých na COVID-19, resp. s COVID-19 v SR.
V prípade, že budú zdravotnícke zákony k dohode medzi vládou a Lekárskym odborovým združením schválené v navrhovanom znení, hrozí rozvrat zdravotníctva. Upozornili na to zástupcovia zdravotníckej sekcie Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR. Varujú pred finančnými aj personálnymi dosahmi, ktoré sú podľa ich slov nevykonateľné a pocíti ich najmä pacient. Apelujú preto na vládu i poslancov Národnej rady SR, aby k schvaľovaniu zákonov pristupovali zodpovedne. Informovali o tom po utorkovom rokovaní 28. januára. Ďalšou výhradou zástupcov Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení je zavedenie transakčnej dane. Trvajú na tom, aby od nej boli oslobodení všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, nielen štátne a príspevkové organizácie. Ako potvrdil Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Igor Pramuk, spolu s ostatnými členmi zdravotníckej sekcie asociácie pripravujú v tejto súvislosti podnet na Európsku komisiu, týkajúci sa diskriminácie.
Navrhované zákony, ktoré vznikli na základe dohody medzi vládou a Lekárskym odborovým združením, majú podľa odborárov zabezpečiť dodržiavanie už platných predpisov. Šéf odborárov Peter Visolajský tak reagoval na kritiku Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, ktorá zákony spochybnila. Podľa Visolajského ide o mediálnu hru a zdôraznil potrebu preveriť možný konflikt záujmov. Visolajský upozornil, že ak zákony nebudú schválené podľa dohody, lekári môžu hromadne odísť z nemocníc. Zdôraznil tiež, že Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení reprezentuje nemocnice ovládané finančnými skupinami, ktorým nové predpisy nevyhovujú. "Zákony, ktoré sme vyrokovali s ministrom zdravotníctva, prinesú viac transparentnosti do financovania nemocníc. To však finančným skupinám v zdravotníctve neprospieva," vyhlásil. Asociácia zamestnávateľov namieta najmä proti skráteniu týždenného pracovného času v nepretržitej prevádzke a zavedenie personálnych normatívov. Visolajský však tvrdí, že nejde o novinku, ale o už dávno platné pravidlá. "Zákon stanovuje, že pri nepretržitej prevádzke je týždenný pracovný čas 37,5 hodiny. Väčšina nemocníc to už dávno dodržiava," vysvetlil. Podľa neho sa zmeny týkajú len zamestnancov v nepretržitej prevádzke, nie všetkých zdravotníkov. Šéf odborárov tiež zdôraznil význam personálnych normatívov, ktoré majú garantovať pacientom dostatočný počet a kvalitu personálu. "Nemocnice dostávajú peniaze na personál podľa týchto normatívov. Ak tvrdia, že po prijatí zákona budú musieť prijať 1200 nových zamestnancov, vyvstáva otázka, ako doteraz dodržiavali predpisy," poznamenal. Tiež sa pýta, prečo zdravotné poisťovne zazmluvňovali nemocnice, ktoré pravidlá neplnili, a ako sa narábalo s financiami určenými na personál. Podľa Visolajského prijatie zákonov zabezpečí poriadok vo financovaní nemocníc, čo bude v konečnom dôsledku prínosom pre pacientov.
Takmer 50 miliónov eur z Plánu obnovy a odolnosti smeruje do modernizácie Nemocnice Poprad, ktorá súbežne realizuje dva významné stavebné projekty. Minister zdravotníctva SR Kamil Šaško a podpredseda vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec sa v utorok 28. januára osobne presvedčili ako pokračujú rekonštrukčné práce. Investícia má nielen významne prispieť k zvýšeniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre pacientov, ale aj zatraktívniť pracovné prostredie pre všetkých zamestnancov nemocnice. Práce pokračujú podľa harmonogramu, pričom vedenie nemocnice i zamestnanci vyvíjajú maximálne úsilie, aby bol čo najmenej narušený komfort pacientov aj zdravotníckeho personálu. Nemocnica tak smeruje k vytvoreniu moderného prostredia pre pacientov i personál, ktoré bude spĺňať najvyššie štandardy 21. storočia.
Aj napriek niekoľkým náročným výzvam vlaňajší rok v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici patril medzi úspešné. Okrem výstavby novej nemocnice, ktorá prebieha za plného chodu v areáli terajšej a hrubá stavba by mala byť ukončená do konca júna 2026, sa začala aj rekonštrukcia psychiatrickej kliniky v areáli starej nemocnice. Úspešne pokračuje i výstavba škôlky pre deti zamestnancov nemocnice. "Momentálne prebieha obnova, modernizácia a plná automatizácia centrálneho laboratórneho komplexu, výmena zariadenia magnetickej rezonancie a rekonštrukcia priestorov. Podarilo sa nám obstarať tretí robotický systém da Vinci, zriadiť spánkové laboratórium a otvoriť prvé očkovacie centrum proti vírusu HPV v Banskobystrickom kraji," zhrnula hovorkyňa nemocnica Ružena Maťašeje. Ako tiež doplnila, v rámci zdravotnej starostlivosti zaviedli revolučnú kombinovanú operáciu v boji s rakovinou pečene, začali vyšetrovať a diagnostikovať pacientov na urgentnom príjme pomocou najrýchlejšieho röntgenu na Slovensku, rozbehli šetrné operácie medzistavcových platničiek a spustili robotické operácie endometriózy. V Rooseveltovej nemocnici vyšetrili vlani na ambulanciách takmer 542.000 pacientov, zrealizovali viac než 1,3 milióna ambulantných vyšetrení a evidujú okolo 25.000 hospitalizácií. Transplantovali 22 obličiek, z toho sedem od živých darcov, 34 pečení a vykonali 788 roboticky asistovaných operácií. V banskobystrickej nemocnici sa minulý rok narodilo 963 detí, z toho 465 chlapcov a 498 dievčat. Ich štatistiky zaznamenali 25 dvojčiat.
Služby mobilnej aplikácie a eReceptu Všeobecnej zdravotnej poisťovne boli utorok 28. januára popoludní preventívne dočasne obmedzené v reakcii na potenciálnu hrozbu kybernetického útoku. Všetky elektronické služby poisťovne sú už plne funkčné. Ako informovalo oddelenie komunikácie štátnej poisťovne: “Dáta naďalej zostávajú v bezpečí, sú chránené a ich integrita nebola narušená. Všetky služby, vrátane eReceptu a mobilnej aplikácie sú v týchto chvíľach k dispozícii v štandardnom režime.” Všeobecná zdravotná poisťovňa v týchto dňoch opäť čelila pokusom o narušenie kybernetickej bezpečnosti. Z preventívnych a prevádzkových dôvodov poisťovňa dočasne pozastavila mobilnú aplikáciu a službu eRecept. Poisťovňa všetkých uisitla, že napriek opakovaným útokom nedošlo k žiadnemu úniku dát poistencov.
Minulý rok odborníci z linky pomoci neziskovej organizácie Chuť žiť zaznamenali 1067 kontaktov. Najčastejšie išlo o telefonáty, no po spustení chatovej poradne sa na nich začalo vo zvýšenej miere obracať aj viac mladých ľudí s poruchami príjmu potravy. Podľa konzultantiek linky pomoci sa najčastejšie ozývajú rodičia a blízki tých, u ktorých spozorovali znepokojujúce zmeny – uzatváranie sa do seba, vyhýbanie sa jedlu či jeho manipuláciu. Pomoc však vyhľadávajú aj samotní ľudia s rôznymi formami porúch príjmu potravy alebo narušeným vzťahom k jedlu. Často sú v procese liečby alebo majú podozrenie, že sa ich tento problém týka. Odborníci varujú, že počet ľudí trpiacich poruchami príjmu potravy v posledných rokoch narastá. Štatistiky ukazujú, že tento problém sa týka rôznych vekových skupín, pričom najčastejšie sa objavuje u tínedžerov vo veku 15 až 19 rokov. Veková hranica vzniku ochorenia sa však rozširuje a prípady sa čoraz častejšie vyskytujú aj u mladších detí či dospelých. Experti preto zdôrazňujú potrebu zvýšenej pozornosti, prevencie a včasnej pomoci, ktorá môže byť v mnohých prípadoch rozhodujúca. Ak máte podozrenie, že vy alebo váš blízky bojujete s poruchou príjmu potravy, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Linka pomoci organizácie Chuť žiť je k dispozícii telefonicky aj online.
Nespotrebované lieky a lieky po exspirácii môžu pacienti odniesť do ktorejkoľvek lekárne. Jarný turnus zberu liekového odpadu začína vo februári 2025. „V záujme zefektívnenia celého procesu by sme všetky lekárne chceli ešte raz vyzvať, aby stav svojho odpadu nahlásili prostredníctvom aplikácie LEKÁREŇ najneskôr do 14. februára 2025,“ uviedol riaditeľ štátneho ústavu Roman Dorčík a dodal, že lekárne, ktoré informácie aktualizovali, sú už zahrnuté do plánovania odvozu. Nespotrebované lieky predstavujú ekologickú aj finančnú záťaž, a preto upozorňujú, aby pacienti lieky nikdy nevyhadzovali do komunálneho odpadu ani nesplachovali do toaliet. Môžu kontaminovať pôdu a podzemné vody, čím ohrozujú životné prostredie aj verejné zdravie. Lieky je potrebné odovzdať iba vo vnútornom obale, ako je blister, sklenená alebo plastová nádoba, hliníková tuba a pod. Vonkajší obal a príbalový leták patria do komunálneho odpadu a môžu sa recyklovať. Medzi liekový odpad nepatria:
- výživové a potravinové doplnky (vrátane vitamínov a čajov),
- homeopatiká,
- zdravotnícke pomôcky,
- kozmetika,
- ihly (okrem tých, ktoré sú súčasťou pôvodného balenia lieku),
- vonkajšie obaly liekov a príbalové letáky.
Tento druh odpadu lekáreň nie je povinná prevziať. Za rok 2024 sa vyzbieralo viac ako 291 ton liekového odpadu z lekární. Prostriedky vynaložené na zber predstavujú viac ako 970 tisíc eur s DPH. Počas jarného zberu sa vyzbieralo 237 ton odpadu, kým počas jesenného zberu to bolo približne 54 ton. Uvedené množstvo predstavuje kumulovaný odpad z jesenného turnusu v roku 2023 a jarného zberu tohto roka, ktoré sa z technických príčin uskutočnili spoločne. V roku 2023 sa jesenný zber neuskutočnil kvôli dočasnému uzavretiu spaľovní určených na likvidáciu nebezpečného liekového odpadu.
V prešovskej Fakultnej nemocnici Jána Adama Reimana sa vlani narodilo 2 447 detí. Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie evidovalo celkovo 2 407 pôrodov. „Narodilo sa 1 260 chlapcov a 1 187 dievčat. Mali sme 40 prípadov dvojičiek, no trojičky sa vlani u nás nenarodili. Celkovo sme mali o 35 pôrodov menej ako v roku 2023,“ uviedol primár oddelenia Jozef Dzurilla. Najviac detí prišlo na svet v auguste – až 226, z toho päťkrát išlo o dvojičky. Oddelenie zároveň zaviedlo viaceré novinky. „Na pôrodnej sále sme v roku 2024 pridali pôrodný gauč, rodičkám umožňujeme rôzne polohy pri pôrode – na štyroch, na boku či v podrepe. Štandardom sa stalo používanie vaginálnej náparky a výrazne sme znížili počet nástrihov hrádze,“ doplnil primár Dzurilla. Rodičia v roku 2024 najčastejšie dávali dievčenské mená ako Sofia, Nela a Diana, u chlapcov dominovali Jakub, Tomáš a Samuel. Ale objavili sa aj netradičné mená ako Ajlin, Aria, Brilliana, Nazly či Džesur, Ezio, Elián a Umut.
Pred piatimi rokmi, 26. januára 2020, vtedajší premiér Peter Pellegrini zvolal krízový štáb na ministerstve zdravotníctva kvôli novému koronavírusu, hoci na Slovensku ešte nebol potvrdený žiadny prípad. Situácia vo svete sa však rýchlo zhoršovala a vírus sa šíril z čínskeho mesta Wu-chan, kde bol zaznamenaný koncom roka 2019. Krízový štáb zasadol 27. januára 2020 a Slovensko začalo prijímať preventívne opatrenia. Preverovala sa pripravenosť letísk, hraničných prechodov aj nemocníc. Hlavný hygienik Ján Mikas označil riziko šírenia ochorenia v Európe za mierne, odporučil však turistom zaočkovať sa proti chrípke a zvážiť cestovanie do zahraničia. Premiér Pellegrini vyzval verejnosť na očkovanie proti chrípke a na nešírenie paniky. 30. januára 2020, Krízový výbor Svetovej zdravotníckej organizácie vyhlásil stav globálnej zdravotnej núdze. Prvý prípad koronavírusu na Slovensku bol potvrdený 6. marca 2020. Nakazeným bol 52-ročný muž z Kostolišťa pri Malackách. Nakazil sa od syna, ktorý bol v Benátkach. V ten istý deň ministerstvo zdravotníctva rozoslalo všetkým občanom SR informačné SMS s odporúčaním kontaktovať lekára telefonicky pri podozrení na nákazu. Dosluhujúca vláda Petra Pellegriniho vyhlásila 11. marca mimoriadnu situáciu, ktorá platila od 12. marca. Núdzový stav pre štátne nemocnice bol zavedený 15. marca a neskôr rozšírený na ďalšie zdravotnícke zariadenia a domovy sociálnych služieb. Trval do 14. júna 2020, keď ho zrušila nová vláda Igora Matoviča. Prvou obeťou pozitívne testovanou na COVID-19 bola seniorka, ktorá zomrela 18. marca 2020 na infarkt. Ďalší pacient zomrel 31. marca na zápal pľúc po prepustení z bojnickej nemocnice. Oba prípady oficiálne potvrdil 6. apríla minister zdravotníctva Marek Krajčí. Pandémia COVID-19 si na Slovensku vyžiadala vyše 22-tisíc obetí.
Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.