Je absolventkou FF UK, katedry germanistiky a nordistiky. Ešte počas štúdia sa začala venovať prekladom textov technického zamerania a tlmočeniu. Je autorkou prekladových slovníkov zameraných na stavebníctvo. A hoci by ste možno čakali človeka prísne technického, bez emócií, u pani Ildikó Gúzikovej je to celkom naopak. Azda aj preto sa našla v pomoci iným. Veľmi blízko má k umeniu a pomáhaniu iným. To sa krásne snúbilo, keď začala pripravovať texty približujúce umenie nevidiacim. Išlo však o veľmi veľké technické zariadenia. Pani Gúzikovú napadlo, že hlas, ktorý sprevádza nevidiacich by mohol byť ukrytý v dotykovom ráme, do ktorého by sa vkladal reliéf zaujímavej pamiatky či obrazu. Od myšlienky nebolo ďaleko k činom a s kolegom Vladimírom Marošom začali vyrábať hovoriace rámy. Mimochodom, sú originálnym patentom!

Vďaka Ildikó Gúzikovej sa začali sprístupňovať pamiatky i umenie nevidiacim a slabozrakých ľuďom. Vďaka nej mohli pod rukami spoznať Dóm sv. Martina, Šarišský hrad, Slovenskú filharmóniu, či obraz Madony s dieťaťom, a veľa ďalších. Nielen o tom, ako hovoriaci rám vyzerá, ale aj o kurátorstve výstavy nevidiacich a slabozrakých umelcov či svete, v ktorom nesmie chýbať empatia, sme sa zhovárali s touto osobitou dámou.