Dysartria je porucha reči, ktorá vzniká pri organickom poškodení nervovej sústavy. Tento problém môže byť výsledkom poškodenia centrálnej nervovej sústavy alebo periférnych nervov inervujúcich rečové svaly. Pre dysartriu je typická zhoršená zrozumiteľnosť reči, od miernych foriem až po závažné, keď postihnutému jedincovi nerozumie ani blízke okolie.

Príznaky:

U dyzartrikov možno pozorovať nasledujúce príznaky:

• poruchy rezonancie (zvýšená alebo znížená nosovosť)
• poruchy artikulácie (nesprávna, spomalená alebo zrýchlená artikulácia)
• poruchy hlasu (šepot, tlačený hlas, ostrý hlas)
• poruchy prozódie (zmeny intenzity hlasu a tempa reči)
• zvýšený slinotok

Príčiny:

Dysartria môže byť spôsobená rôznymi faktormi, ktoré ovplyvňujú nervový systém a jeho schopnosť riadiť svaly potrebné pre reč.

• traumy mozgu: Traumatické poranenia mozgu, ako je úraz hlavy alebo krku, môžu poškodiť oblasti mozgu zodpovedné za riadenie rečových svalov.
• cievne mozgové príhody: Mozgové príhody (ischémie alebo krvácania do mozgu) narušujú dodávku krvi a kyslíka do oblastí mozgu, čo spôsobí  poškodenie týchto oblastí a vedie k dysartii.
• neurodegeneratívne ochorenia: Niektoré ochorenia, ako Parkinsonova choroba, amyotrofická laterálna skleróza (ALS), progresívna supranukleárna paralýza (PSP) a skleróza multiplex (SM), postihujú nervový systém a často vedú k dysartrii.
• vývojové poruchy: Niektoré deti sa narodia s dysartriou z dôvodu vrodených anomálií alebo genetických porúch, ktoré ovplyvňujú vývoj rečových schopností a nervového systému.
• infekcie: Infekcie nervového systému, ako je napríklad bakteriálna meningitída alebo vírusová encefalitída, môžu mať za následok dysartriu.
• nádory mozgu: Nádory mozgu alebo nádory lokalizované v blízkosti mozgu môžu spôsobiť poškodenie rečových centier.
• intoxikácia: Otrava ťažkými kovmi alebo inými toxickými látkami taktiež ovplyvňuje funkciu nervového systému a často vedie k poruchám reči.
• vedľajší účinok liekov

Diagnostika:

Rozpoznanie príčiny dystartrie sa uskutočňuje hlavne s prihliadnutím na jej klinické črty a na základe analýzy subjektívnych a objektívnych neurologických symptómov. Následne sa využívajú vyšetrovacie diagnostické metódy, ako napríklad biochemické testy krvi, močové testy, vyšetrenia ciev lebky a mozgu s využitím zobrazovacích metód, ako je mozgová angiografia, počítačová tomografia (CT) alebo magnetická rezonancia (MRI).