Hypertrofická jazva

Hypertrofická jazva je stav kože, ktorý charakterizuje nadmerné ukladanie kolagénu v rámci jej prirodzeného hojenia. Jazva je následne vyvýšená od okolitej zdravej kože. Častejšie sa vyskytujú v napnutých oblastiach kože po traume kože, popáleninách alebo chirurgickom zásahu.             

Za bežných okolností sa drobné ranky na povrchu pokožky hoja bez zanechania jaziev. Pri hojení rany sa vytvorí nová koža. Pri ranách zasahujúcich do hlbšej vrstvy kože, ktorú nazývame zamša, reaguje tkanivo tvorbou kolagénu, aby vyplnilo vzniknutý defekt. Takto vzniknuté vlákna kolagénu sú však hrubšie a menej pružné ako zvyšok vlákien tvoriacich kožu, a tak tvoria jazvu. Väčšina jaziev je plochá, avšak v niektorých prípadoch môže dochádzať k nadmernej tvorbe kolagénu, čo sa prejaví vznikom vyvýšenej jazvy, tá môže byť buď keloidná, alebo hypertrofická.

Aký je rozdiel medzi keloidnou a hypetrofickou jazvou?

Celkom logickou otázkou je, aký je medzi týmito dvoma jazvami rozdiel? Podľa definície možno povedať, že hypetrofické jazvy nepresahujú okraje pôvodnej rany, zatiaľ čo jazva keloidná okraje rany presahuje. Avšak v praxi môže byť ich odlíšenie veľmi náročné, a to aj pre oko skúseného lekára. Na definitívne odlíšenie je potrebné histologické vyšetrenie, ktoré v prípade keloidov odhalí abnormálne zhrubnuté hyalinizované vlákna kolagénu, ktoré sa v hypertrofických jazvách nenachádzajú.  

Príčiny

Proces hojenia rán zahŕňa tri základné fázy: zápal, novotvorbu buniek a tkaniva (proliferáciu) a prestavbu. Jazvovité tkanivo tvorí počas fázy remodelácie. Hojenie rán je veľmi komplexný dej, na ktorom sa zúčastňujú mnohé bunky, ale aj takzvané signálne molekuly, ktoré na tento proces kontrolujú a regulujú. Pri vzniku hypretrofických jaziev je tento dej narušený, dôjde k abnormálnej produkcii kolagénu a redukcii elastínu, ktorý je zodpovedný za elasticitu kože. Takýto neželaný sled udalostí končí vznikom hypetrofickej jazvy. 

Príznaky

  • Tvrdé alebo zhrubnuté vyvýšené tkanivo v mieste rany 
  • Ružová, červená alebo až fialová farba kože v mieste rany
  • Jazva sa môže objaviť kdekoľvek, ale najčastejšie na hornej časti tela: na chrbte, hrudníku, ramenách, ramenách a na koži, ktorá pokrýva kĺby
  • Jazva vzniká jeden až dva mesiace po poranení
  • Jazva môže spôsobiť podráždenie, svrbenie, citlivosť, bolesť

Komplikácie

  • Jazva na koži nad kĺbom môže byť natoľko tuhá, že obmedzí normálny pohyb kĺbu

Môžeme sa stretnúť s názorom, že hypetrofické jazvy sú nebezpečné z hľadiska vzniku nádorového ochorenia, avšak toto tvrdenie nie je pravdivé.

Rizikové faktory

  • Rany spôsobené popáleninami druhého a tretieho stupňa 
  • Komplikácia hojenia rán v dôsledku infekcie
  • Prítomnosť zápalového ochorenia v organizme
  • Genetika 

Diagnostika

Zmena charakteru jazvy je viditeľná voľným okom, môže si ju všimnúť samotný pacient, všeobecný lekár pri bežnej prehliadke, alebo napríklad chirurg, ak vzniká v mieste operačnej rany. Pri stanovovaní diagnózy je veľmi dôležitá anamnéza, v ktorej sa treba zamerať na to, či hypertrofickú jazvu sprevádza bolesť, svrbenie, pálenie, obmedzenie hybnosti priľahlých kĺbov. Ďalej sú pre lekára významné informácie o tom, ako rana vznikla, ako bola ošetrovaná, ale aj to či dochádza k vzniku hypetrofických jaziev pri hojení všetkých rán a či sa objavili niekedy v minulosti. Následne môže byť takýto pacient odoslaný na ďalšie vyšetrenie k dermatovenerológovi alebo plastickému chirurgovi. V niektorých prípadoch môže byť pre diagnostiku nutný aj odber tkaniva na biopsiu. 

Prevencia 

Ak je plánovaný chirurgický zákrok u pacientov s pozitívnou anamnézou vzniku hypetrofických jaziev, je potrebné o tom informovať chirurga vopred. Vďaka tejto informácii môže chirurg zvoliť vhodný prístup k samotnému zákroku, alebo zvážiť jeho nutnosť. Pri predchádzaní vzniku hypertrofických jaziev je kľúčový správny proces hojenia rany, ktorý možno podporiť:

  • Dôkladným očistením a ošetrením rany po jej vzniku­
  • Udržiavaním čistoty hojacej sa rany
  • Pravidelnou zmenou preväzu 
  • Udržiavaním rany dostatočne vlhkej krytím pomocou mastí, podľa odporúčaní lekára 
  • Ochranou zahojenej rany pomocou krémov s SPF minimálne 30 (z angličtiny sun protecting factor – faktor proti slnečnému žiareniu) a širokým spektrom proti UVA aj UVB

Liečba

Cieľom terapie je zlepšiť vzhľad hypertrofickej jazvy, zmenšiť jej veľkosť, prípadne ju úplne odstrániť a v neposlednom rade korigovať vzniknuté poruchy pigmentácie. Na terapiu môžeme využiť viaceré metódy:

  • Injekcie kortikosteroidov oplošťujú, zmäkčujú tkanivo hypertrofickej jazvy, zároveň redukujú bolesť a svrbenie. Môže byť nutná opakovaná aplikácia­ kortikosteroidových injekcií, ktoré sa zvyčajne aplikujú v intervaloch niekoľkých týždňov.

  • jednotlivé vedľajšie účinky týchto liečebných metód.

  • Yoterapia využíva tekutý dusík na zamrazenie tkaniva, takáto pomála deštrukcia s následnou prestavbou vedie k splošteniu povrchu hypertrofickej jazvy. Túto terapeutickú možnosť je rovnako možné kombinovať s inými liečebnými metódami.