Keloidná jazva

Keloidná jazva je hrubá vyvýšená jazva. Môže sa vyskytnúť všade tam, kde došlo k  poraneniu kože, ale zvyčajne sa tvorí na ušných lalôčikoch, ramenách, lícach alebo hrudníku. Keloidná jazva nie je škodlivá pre fyzické zdravie, ide skôr o kozmetický problém a môže spôsobiť emocionálne ťažkosti. Prevencia alebo včasná liečba je kľúčová.

Prejavy 

Keloidná jazva sa môže vytvoriť v priebehu mesiacov až rokov od vyvolávajúceho poranenia. Medzi hlavné charakteristiky keloidnej jazvy zaraďujeme jej prerastanie cez pôvodnú ranu a schopnosť proliferácie. Proliferácia je proces novotvorby alebo nadmerného bujnenia tkaniva. Príznaky a symptómy môžu zahŕňať:

• Hrubé, nepravidelné jazvy, zvyčajne na ušných lalôčikoch, ramenách, lícach alebo strednej časti hrudníka
• Lesklá, bez chĺpkov, hrudkovitá, vyvýšená koža
• Rôzna veľkosť, v závislosti od veľkosti pôvodného poranenia 
• Rôzna textúra, od mäkkej po pevnú až gumovú štruktúru
• Červenkasté, hnedé alebo fialové, v závislosti od farby pleti
• Svrbenie 

Príčiny 

Príčina vzniku keloidných jaziev nie je úplne objasnená. Väčšina súhlasí s tým, že je to pravdepodobne dysfunkcia procesu hojenia rán. Kolagén – proteín nachádzajúci sa v celom tele – je užitočný pri hojení rán, ale keď ho telo produkuje príliš veľa, môžu sa tvoriť keloidy. Keloidný rast môže byť vyvolaný akýmkoľvek druhom poranenia kože - uhryznutím hmyzom, akné, injekciou, piercingom, popáleninami, po očkovaní, odstránením chĺpkov a dokonca aj malými škrabancami a hrbolčekmi. Niekedy sa keloidy tvoria bez zjavného dôvodu. Keloidy nie sú nákazlivé ani nepredstavujú riziko nádorového ochorenia. 

Keloid sa líši od hypertrofickej jazvy. Hypertrofická jazva zostáva v rámci pôvodnej rany a môže časom vyblednúť a zmiznúť bez liečby.

Rizikové faktory 

Rizikové faktory pre vznik keloidov zahŕňajú:

• Hnedá alebo čierna farba pleti - keloidy sú najčastejšie u ľudí s hnedou alebo čiernou pokožkou. Dôvod tejto predispozície nie je známy.
• Pozitívna rodinná anamnéza keloidov - keloidy sa môžu vyskytovať v rodinách, čo naznačuje, že tendencia vzniku keloidných jaziev sa môže dediť. Ak ste mali jeden keloid, hrozí vám, že sa u vás vyvinú ďalšie.
• Vek pod 30 rokov – keloidy častejšie vznikajú medzi 20 – 30 rokom života. 

Prevencia 

• Vykonávajte dobrú starostlivosť o rany -  udržujte ranu čistú a vlhkú. Miesto jemne umyte jemným mydlom a vodou. Naneste tenkú vrstvu vazelíny alebo inej masti. Masť aplikujte počas dňa podľa potreby. Lekár môže odporučiť priloženie tlakového vankúšika alebo silikónového gélového vankúšika na ranu počas jej hojenia. Dospelí musia tieto preventívne kroky vykonávať šesť mesiacov po poranení kože a deti do 18 mesiacov.
• Aplikácia tlakových náušníc na ušné lalôčiky po prepichnutí ucha pomáha predchádzať vzniku keloidov.
• Chráňte svoju pokožku pred poranením - snažte sa vyhnúť poraneniu pokožky. Zvážte piercing, tetovanie alebo voliteľné operácie. Dokonca aj malé zranenia - ako sú zarastené chĺpky, rezné rany a škrabance - môžu podnietiť rast keloidu.
• Ak sa rozhodnete podstúpiť operáciu, porozprávajte sa so svojím lekárom o svojej tendencii k vzniku keloidov. Lekár môže použiť chirurgické techniky, ktoré znižujú riziko vzniku keloidov v mieste chirurgického zákroku. Po operácii sa opýtajte lekára na pooperačnú starostlivosť a starostlivo dodržiavajte pokyny.

Liečba  

1. Starostlivosť o rany - pre novšie keloidy môžu byť prvou možnosťou liečby kompresné obväzy vyrobené z elastickej látky alebo iných materiálov. Táto metóda sa používa aj po operácii na odstránenie keloidov. Cieľom je zmenšiť alebo zabrániť vzniku jazvy tlakom na ranu, keď sa hoja. Takéto obväzy je potrebné nosiť 12 až 24 hodín denne po dobu 4 až 6 mesiacov, aby boli účinné. Táto metóda môže byť veľmi nekomfortná.

2. Kortikosteroidný krém - použitie kortikosteroidného krému na predpis môže pomôcť zmierniť svrbenie.

3. Injekčný liek - ak máte menší keloid, lekár sa môže pokúsiť znížiť jeho hrúbku injekciou kortikosteroidov. Injekcie je nutné opakovať aspoň po dobu šiestich mesiacov. Možné vedľajšie účinky injekcií kortikosteroidov sú stenčenie kože, pavúčie žilky a trvalá zmena farby kože (hypopigmentácia alebo hyperpigmentácia).

4. Zmrazenie jazvy - malé keloidy je možné zredukovať alebo odstrániť ich zmrazením tekutým dusíkom - kryoterapia. Môže byť potrebné opakované ošetrenie. Možné vedľajšie účinky kryoterapie sú pľuzgiere, bolesť a strata farby kože (hypopigmentácia).

5. Laserové ošetrenie - väčšie keloidy môžu byť sploštené pulzným laserom. Táto metóda bola tiež užitočná pri zmierňovaní svrbenia a spôsobovaní vyblednutia keloidov. Pulzná laserová terapia sa aplikuje počas niekoľkých sedení, pričom medzi jednotlivými sedeniami je 4 až 8 týždňov. Lekár môže odporučiť kombináciu laserovej terapie s injekciami kortikosterioidov. Možné vedľajšie účinky, ktoré sú bežnejšie u ľudí s tmavšou pokožkou, zahŕňajú hypopigmentáciu alebo hyperpigmentáciu, tvorbu pľuzgierov a chrasty.

6. Liečba ožiarením - nízka úroveň röntgenového žiarenia samotná alebo po chirurgickom odstránení keloidu môže pomôcť zmenšiť alebo minimalizovať tkanivo jazvy. Môže byť potrebné opakované ošetrenie. Možné vedľajšie účinky radiačnej terapie sú kožné komplikácie. 

7. Chirurgické odstránenie - ak keloidná jazva nereagovala na iné terapie, lekár môže odporučiť jeho odstránenie chirurgicky v kombinácii s inými metódami. Samotná operácia má mieru recidívy 45 % až 100 %.