Výšková choroba

Výšková choroba, označovaná aj ako akútna horská choroba, je súbor príznakov, ktoré sa môžu rozvinúť u neadaptovaných ľudí po prekonaní veľkého výškového rozdielu. Aklimatizácia je proces, pomocou ktorého sa organizmu prispôsobuje nižšiemu parciálnemu tlaku kyslíka a prekonáva zmeny metabolizmu vyvolané pobytom vo vyššej nadmorskej výške. Je to pomalý proces, ktorý môže trvať niekoľko dní.

Delenie nadmorskej výšky do základných skupín:

Označenie výšky	Nadmorská výška
vysoká	1500 – 3500 m n.m.
veľmi vysoká	3500 – 5500 m n.m.
extrémna	nad 5500 m n.m.

Fyziologické zmeny organizmu pri výstupe nad 2500 m n.m.:

• hyperventilácia – rýchle a prehĺbené dýchanie
• pocit nedostatku kyslíka pri námahe
• zvýšené močenie
• zmena rytmu dýchania počas noci – periodické dýchanie
• časté nočné prebúdzanie sa
• zvláštne sny 

Odpoveď ľudského organizmu závisí od stupňa hypoxie a rýchlosti jej nástupu. Akútna hypoxia spôsobuje pocity nereálneho sveta, závraty, rozmazané videnie a rýchly nástup bezvedomia. Pokiaľ je osoba náhle vystavená veľkej výške, ktorá je rovnaká ako Mount Everest (výška 8848m n.m.), k bezvedomiu dôjde behom dvoch minút. Osoby, ktoré sú vystavené rovnakej hypoxii postupne počas niekoľkých dní, sú schopní sa veľmi dobre adaptovať. Proces aklimatizácie trvá u každého jedinca rôzne dlho a nie je možné ho natrénovať, pretože je závislý od genetickej predispozície daného jedinca. 

Akútna horská choroba je dôsledkom neprispôsobenia organizmu k hypoxickému prostrediu v danej výške a môže postihnúť každého, kto sa pohybuje vo vyššej nadmorskej výške, bez ohľadu na vek, pohlavie, fyzickú aktivitu. alebo predchádzajúcu skúsenosť s výškou. Väčšinou je priamo závislá na rýchlosti nástupu. Bolesť hlavy, spolu s výskytom aspoň jedného príznaku, pri pobyte vo výške nad 2500m n.m. je klinicky diagnostická ako akútna horská choroba. 

Medzi základné príznaky zaraďujeme:

• nechutenstvo, pocit na vracanie, vracanie
• únava, slabosť, malátnosť
• dušnosť
• nespavosť
• neistota
• neprimeraná chôdza

Prevencia 

• vo výškach nad 3000 m n.m. sa odporúča spať každú noc maximálne o 300 m vyššie a každých 1000 m stráviť v danej výške dve noci.
• pitie 2 – 3 litrov tekutín denne zabráni dehydratácii vy výškach nad 3000 m n.m. 

Pokiaľ sa u cestovateľa prejavia príznaky výškovej choroby, nemal by pokračovať vo výstupe a mal by zostať v rovnakej výške, pokiaľ prejavy  úplne nevymiznú, prípadne pre rýchlejšiu úľavu zostúpiť nižšie, do miest, kde sa príznaky neobjavovali. Rozlišujeme aj závažné formy výškovej choroby, medzi ktoré zaraďujeme vysokohorský opuch mozgu a pľúc.  

Vysokohorský opuch mozgu  

V tomto prípade dochádza k poruche funkcií mozgu. Opuch môže progredovať veľmi rýchlo a už v priebehu niekoľkých hodín môže byť smrteľný. Postihnuté osoby sú často zmätené a nevedia rozpoznať, že sú choré. Okrem zmätenosti sa môžu objaviť zmeny správania alebo letargia. Najjednoduchší spôsob, ako rozpoznať opuch mozgu, je podľa prítomnosti príznakov, ako je strata koordinácie a ataxie (napríklad chytiť si so zavretými očami prstom špičku nosa). Liečbou je okamžitý zostup. Príznaky sa často prejavujú práve v noci. Je nutné zostúpiť minimálne do výšky, v ktorej sa osoba prebudila bez symptómov. Ľudia s vysokohorským opuchom obvykle prežijú bez následkov, pokiaľ zostúpia včas a dostatočne nízko. 

Vysokohorský opuch pľúc 

Dochádza k hromadeniu nadmerného množstva tekutiny v pľúcach bez akéhokoľvek základného ochorenia. Často sa vyskytuje ako súčasť akútnej horskej choroby. Medzi hlavné príznaky zaraďujeme extrémnu únavu, dušnosť, produktívny kašeľ, vykašliavanie speneného alebo ružového spúta (hlienu), namáhavé dýchanie, cyanóza a bolesť na hrudníku. Liečba je rovnaká ako pri opuchu mozgu. Opuch pľúc sa často vyskytuje v noci a zhoršuje sa námahou. Po zostupe príznaky rýchlo ustupujú a pre úplné zotavenie často postačuje pár dní. Cestovateľ s príznakmi výškovej choroby by nemal užívať alkohol, hypnotiká a väčšie dávky liekov proti bolesti. 

Liečba akútnej horskej choroby 

Základom terapie je pokoj, dostatočné množstvo tekutín a nízke dávky liečiv s analgetickým účinkom. Užitie lieku, ktorý napomáha návratu pH krvi do normálnej hodnoty, čím sa vyrovnávajú účinky hyperventilácie. Liek hlavne počas noci zmierňuje alebo odstraňuje periodický priebeh dýchania, ktorý je spôsobený vysokou výškou. Pri jeho užívaní dochádza k rýchlejšej aklimatizácii a jeho podanie je indikované v presne stanovených situáciách:

• cestovateľ s akútnou horskou chorobou
• cestovateľ, ktorý v minulosti opakovane prekonal akútnu horskú chorobu
• cestovateľ, ktorý veľmi rýchlo prekonáva veľké nadmorské výšky (napríklad let do Lhasy v Tibete)
• cestovateľ s pozitívnym periodickým dýchaním 

Dávkovanie u akútnej vysokohorskej choroby je 250 mg každých 12 hodín. Liek je možné prestať podávať, akonáhle prejavy ustúpia. Pri prítomnom periodickom dýchaní sa odporúča podať dávku pred spaním. Štandardnou terapiou je aj podávanie kyslíka, môžu sa využívať glukokortikoidy alebo pretlakový vak.