Akrálny erytém navodený chemoterapiou, známy aj kožná reakcia ruka-noha, syndróm ruka-noha alebo palmárno-plantárna erytrodyzestézia, je nežiadúcim účinkom množstva chemoterapeutík. Prejavuje sa vznikom bolestivého začervenanie dlaní a chodidiel, ktoré môže progredovať až k tvorbe pľuzgierov.

Príčina

Akrálny erytém navodený chemoterapiou môže byť spôsobený širokou škálou chemoterapeutík, najčastejšie sú za vznik zodpovedné – doxorubicín cytarabín, docetaxel, kapecitabín a 5-fluóruracil. Medzi ostatné chemoterapeutiká, ktoré môžu spôsobiť akrálnu erytémiu, patria bleomycín, cisplatina, cyklofosfamid, daunorubicín, doxifluridín a mnohé ďalšie.

Výskyt akrálneho erytému je pravdepodobne závislý od dávky, spôsobu podávania a formulácie lieku (kombinácie účinnej látky s ďalšími pomocnými látkami, ktoré spoločne tvoria konečnú dávkovú formu lieku – tableta, kapsula, injekčný roztok).

Prejavy

Akrálny erytém navodený chemoterapiou zvyčajne začína dysestéziami, abnormálnymi pocitmi, ako je mravčenie, brnenie, pálenie v dlaniach alebo chodidlách. Vzniká symetrický, ostro ohraničený bolestivý erytém (začervenanie), ktorý môže progredovať do tvorby pľuzgierov s deskvamáciou (olupovaním kože) a ulceráciami (vredmi). Obzvlášť závažný bulózny variant (so vznikom pľuzgierov), ktorý prechádza do úplnej nekrózy epidermis (odumretia pokožky) a odlučovania kože. Hoci zriedkavo, bol zaznamenaný aj výskyt akrálneho erytému na penise a skróte (miešku).

Diagnostika

Bolestivé červené opuchy nôh a rúk u pacienta, ktorý podstupuje chemoterapiu, naznačujú diagnózu akrálneho erytému. Kľúčom k diagnostike u pacientov liečených chemoterapeutikami je vysoká miera podozrenia. 

Terapia

Základom liečby je prerušenie podávania lieku a symptomatická liečba s cieľom zmierniť bolesť, znížiť opuch a zabrániť sekundárnej infekcii. Symptomatická liečba zahŕňa ošetrovanie rán, používanie hydratačných prípravkov bez obsahu alkoholu, eleváciu postihnutých končatín a podávanie liekov proti bolesti. Hojenie prebieha formou povrchového olupovania kože v postihnutých oblastiach.

Často je potrebná úprava dávkovania chemoterapie – zníženie dávky alebo intenzity, ak nie je možné liek úplne vysadiť alebo nahradiť iným onkologickým liekom či liečbou. Príznaky zvyčajne ustúpia do 2 až 4 týždňov po vysadení lieku. V závislosti od celkového klinického stavu pacienta môže byť v prípade vysokého rizika opakovania potrebné prejsť na alternatívny liečebný režim.