Nádorová bolesť

Nádorová bolesť spojená s onkologickými ochoreniami a ich liečbou je významným problémom mnohých pacientov. Výrazne znižuje kvalitu života onkologických pacientov. Pre dosiahnutie optimálneho liečebného efektu sú často využívané analgetiká v kombinácii s koanalgetikami. Opioidy sú v liečbe nádorovej bolesti indikované v pokročilých štádiách ochorenia a majú dobrý efekt aj toleranciu. Cieľom liečby bolesti je dosadenie úľavy na znesiteľnú mieru pri minimálnom výskyte nežiadúcich vedľajších účinkov liečby. 

Bolesť je subjektívny, nepríjemný, senzorický a emocionálny vnem spojený so skutočným alebo potencionálnym poškodením tkanív. Podľa McCafferyho je bolesť to, čo pacient prežíva, keď hovorí, že ho to bolí. Nádorová bolesť je bolesť, ktorá sprevádza nádorové ochorenie. Môže ísť o bolesť akútnu alebo chronickú, môže byť intermitentná s občasnými epizódami kľudu, s rôznymi intenzitami alebo prelomová v podobe prechodného zhoršenia ťažkostí u pacienta s inak dobre liečenou základnou bolesťou. Z pohľadu patofyziológie môže ísť o bolesť nociceptívnu, periférnu neuropatickú, centrálnu neurogénnu, viscerálnu alebo zmiešanú. 

Klinický význam a komplikácie 

Dlhodobo trvajúca bolesť, aj keď s malou intenzitou, spôsobuje pacientovi mnoho ďalších problémov a komplikácii v podobe napr.:

  • spánková deprivácia 
  • depresívna nálada
  • suicidálne správanie 
  • pocit izolovanosti a neistoty
  • strach, nechutenstvo
  • zmeny správania

Príčiny vzniku a mechanizmus 

Príčinou býva infiltrácia alebo útlak malignitou, proti nádorová liečba (napríklad fantómové bolesti po chirurgickej resekcii pri polyneuropatii po chemoterapii), alebo bolesti môžu byť aj bez konkrétneho vzťahu ku nádoru a liečbe. Je to napríklad bolesť kvôli artróze, diabetickej neuropatii alebo bolesť psychogénneho charakteru. 

Je nutné si uvedomiť, že nie každá bolesť u onkologického pacienta musí mať súvis s nádorom, treba myslieť aj na iné príčiny, napríklad fraktúra, náhla brušná príhoda alebo mnohé iné. 

Základné vyšetrenia a diagnostika 

Zásadou je veriť pacientovi, že má bolesť. Základnou možnosťou merania intenzity bolesti sú rôzne škály, napríklad Visual Analogue Scale (VAS) s intenzitou 0-10 alebo 0-100. Pacienti si môžu viesť poznámky o vývoji bolesti a užívanej liečbe, spánku alebo o komplikáciách v takzvanom Denníku bolesti. 

Anamnéza bolesti má zahŕňať údaje o intenzite, popis charakteru bolesti, jej lokalizáciu, časový charakter, údaje o zhoršení, možnosti úľavovej polohy a lieky, ktoré pacient proti bolesti užil. K presnej etiológii (príčine) bolesti môže prispieť vyšetrenie u neurológa alebo algeziológa (špecialista na liečbu bolesti), rozvaha o vhodnej liečebnej stratégii by mala prebiehať v rámci multidisciplinárneho konzília. 

Prevencia, liečba a ošetrovanie 

Základným cieľom terapie bolesti je dosiahnutie ústupu bolesti, respektíve zaistenie úľavy pacientovi počas dňa ale aj počas spánku, pri pohybovej aktivite s minimálnym výskytom nežiadúcich účinkov. Rozdielny prístup k liečbe bude vyžadovať akútna silná bolesť a naopak chronická. Samotná proti nádorová terapia by mala svojim efektom na zmenšenie nádoru viesť k postupnej úľave od bolesti. Následne sa využívajú farmakologické postupy, prípadne anesteziologické a neurochirurgické postupy. Niekedy je nutná aj psychologická intervencia. 

Základné zásady liečby nádorovej bolesti 

Riadime sa predovšetkým údajmi o intenzite a charaktere bolesti od pacienta

Analgetiká sa volia podľa intenzity bolesti a podľa trojstupňovej schémy podľa WHO (Svetová zdravotnícka organizácia).

Ak je prítomná trvalá bolesť, analgetiká sa podávajú v pravidelných časových intervaloch.

Ak je kolísavá bolesť, nutné je kombinovať liekové formy opioidov s dlhým účinkom s liekovými formami s rýchlym uvoľňovaní. 

Dávka analgetika musí byť stanovená vždy individuálne podľa analgetického účinku a nežiadúcich účinkov. 

Nutné je pravidelné sledovanie možných nežiadúcich účinkov, ktoré môžu viesť k prerušeniu liečby.

Pre dosiahnutie optimálneho liečebného efektu sú často užívané analgetiká v kombinácii s koanalgetikami, podľa typu bolesti. Nutné je brať do úvahy možné interakcie medzi podávanými liekmi. 

Pri liečbe bolesti opioidmi - morfín, fentanyl, oxykodón alebo tramadol - využívame ich dobrý účinok proti bolesti, minimum nežiadúcich účinkov a možnosť navyšovania dávky. Opioidy je možné podávať perorálne (cez ústa) vo forme sirupov alebo tabliet, transdermálne (cez kožu) ako náplasti, subliguálne (pod jazyk), ak potrebujeme dosiahnuť rýchly nástup účinku alebo intravenózne (cez žilu). 

Môžeme využívať aj neopiátovú medikáciu, kde je ale nutné myslieť na ich odlišné spektrum rizík, ako je ich možný toxický efekt na pečeň (hepatotoxicita paracetamolu) alebo vznik žalúdočných vredov po užívaní nesteroidných antiflogistík.

U pacientov s pokročilým štádiom ochorenia sa môžeme stretnúť s takzvanou celkovou bolesťou (total pain). Ide o spojenie telesnej bolesti a utrpenia v rovine psychického zdravia, sociálnej a duševnej pohody. Liečba takéhoto stavu musí byť komplexná v rámci paliatívnej starostlivosti.