Leukemoidná reakcia je hematologický odborný termín, ktorý znamená výrazné zvýšenie počtu bielych krviniek v krvnom riečisku pripomínajúce leukémiu. 

Príčiny 

Príčinou býva akútny stav, ktorý súvisí so závažnejším zápalom, v rámci ktorého sú mobilizované biele krvinky do krvi. Môžeme si to prirovnať k vojenskej mobilizácii. Dôvodom je zvyčajne akútna infekcia, ťažšie poškodenie tkanív, alebo podanie veľkej dávky kortikoidov.

Prejavy

V krvi sa prudko navýši počet bielych krviniek a to až nad hodnoty výrazne nad 25 miliárd bielych krviniek na liter krvi (normálne je to pod 10 miliárd na liter krvi). Mnoho z takto vychrlených bielych krviniek môže byť síce zrelých, ale stále ešte veľmi mladých. Tento nález môže do určitej miery pripomínať chronickú myeloidnú leukémiu – odtiaľ názov leukemoidný („leukémiu pripomínajúcu“).

Pri nadmerných hodnotách bielych krviniek treba myslieť na to, že ak sú hodnoty masívne, môžu viesť k „upchatiu“ krvného riečiska, čo môže de facto vyvolávať príhody rovnaké, ako keby ide o krvné zrazeniny (infarkt myocardu, náhla cievna mozgová príhoda). 

Diagnostika

Väčšinou nájdeme príznaky vyvolávajúceho ochorenia (napr. známky závažnejšej infekcie), samotné zvýšenie počtu bielych krviniek diagnostikujeme jednoduchým krvným vyšetrením. Odlíšenie od leukémie sa vykoná špeciálnymi cytogenetickými vyšetreniami, ktoré vylúčia prítomnosť určitých chromozomálnych chýb v bielych krvinkách a vylúčia, že sa jedná o nádorové klony jednej konkrétnej bielej krvinky. V prípade pochybností je možné vyšetriť kostnú dreň(sternálna punkcia, trepanobiopsia), kde by nemala byť pri leukemoidnej reakcii zistená žiadna vážnejšia porucha.

Liečba

Leukemoidná reakcia je sama o sebe prakticky neškodná a ak sa podarí vyliečiť vyvolávajúcu príčinu, potom dochádza pomerne rýchlo k normalizácii počtu bielych krviniek.