Je medicínsky termín označujúci jemný, praskavý zvuk, ktorý je počuť pri dýchaní, najmä počas inspíria (nádychu). Pľúcny krepitus je často spôsobený vzduchom pohybujúcim sa cez tekutinu v alveolách (vzduchových vačkoch) alebo rozlepovaním kolabovaných alveol. Tento zvuk sa vyskytuje pri rôznych pľúcnych ochoreniach.

Príčiny:

• Pneumónia (zápal pľúc): Infekcia pľúc, spôsobená baktériami, vírusmi alebo hubami, môže viesť k nahromadeniu tekutiny a hnisu v alveolách, čo spôsobuje praskavé zvuky pri dýchaní.
• Pľúcny edém: Nahromadenie tekutiny v pľúcach, často v dôsledku srdcového zlyhania alebo iných kardiovaskulárnych ochorení, môže spôsobovať krepitus.
• Intersticiálne pľúcne ochorenia: Tieto ochorenia, vrátane idiopatickej pľúcnej fibrózy a sarkoidózy, spôsobujú zápal a zjazvenie intersticiálneho tkaniva pľúc, čo môže vyústiť do pľúcneho krepitu.
• Akútne respiračné zlyhanie: Je stav, pri ktorom pľúca nie sú schopné zabezpečiť dostatočný prísun kyslíka alebo odstránenie oxidu uhličitého z krvi, často vedie k nahromadeniu tekutiny a následnému krepitu.
• Chronická obštrukčná choroba pľúc: V pokročilých štádiách  dochádza k hromadeniu hlienu a zníženej elasticite pľúcneho tkaniva.
• Pľúcna fibróza: Zjazvenie pľúcneho tkaniva môže narušiť normálnu funkciu pľúc a spôsobiť krepitus.
• Atelektáza: Predstavuje kolaps časti pľúc alebo celého pľúcneho laloku.
• Aspirácia:  Je vdýchnutie cudzích látok, ako je jedlo, tekutina alebo žalúdočný obsah, do pľúc.

Terapia:

Liečba pľúcneho krepitu závisí od vyvolávajúcej príčiny. Pneumónia sa lieči antibiotikami, antivirotikami alebo antimykotikami. Pľúcny edém sa rieši diuretikami a liečbou základného srdcového ochorenia. Pri intersticiálnych pľúcnych ochoreniach sa môžu podávať kortikosteroidy alebo imunosupresíva. Liečba CHOCHP zahŕňa bronchodilatátory a inhalačné kortikosteroidy. V prípade aspirácie sa často podávajú antibiotiká a podporuje sa pľúcna drenáž.