Postkomočný syndróm je súbor príznakov vyvíjajúcich sa po tom, ako osoba utrpí otras mozgu. Otras mozgu je typom mierneho traumatického poškodenia mozgu, ktoré býva spôsobené úderom do hlavy, prudkým otrasom alebo náhlym zastavením pohybu hlavy, napríklad pri dopravnej nehode.

Etiológia:

Príčina vzniku postkomočného syndrómu je otras mozgu, ktorý môže spôsobiť mikroskopické poškodenie nervových buniek a vlákien v mozgu. Toto poškodenie narušuje normálne fungovanie mozgu. Po otrase mozgu môžu nastať zmeny v hladinách neurotransmiterov (chemických látok prenášajúcich signály medzi nervovými bunkami). Tieto chemické zmeny ovplyvňujú náladu, pamäť a ďalšie mozgové funkcie. Niektoré výskumy naznačujú, že psychologické faktory, ako sú úzkosť a depresia, taktiež zohrávajú úlohu vo vzniku syndrómu.

Príznaky:

• bolesť hlavy
• závraty
• únava
• poruchy spánku
• problémy s pamäťou a koncentráciou
• podráždenosť a zmeny nálad
• citlivosť na svetlo a hluk
• nevoľnosť a zvracanie
• rozmazané videnie 
• tinnitus (pískanie v ušiach)
• poruchy rovnováhy 

Terapia:

Liečba postkomočného syndrómu (PCS) zahŕňa hlavne odpočinok, aby sa mozog zotavil, pričom sa obmedzí fyzická aj mentálna aktivita. Medikamentózna liečba slúži na zmiernenie konkrétnych príznakov, ako sú bolesti hlavy, problémy so spánkom, depresia a úzkosť. Fyzikálna terapia pomáha s rovnováhou a rehabilitáciou pri bolestiach krku a chrbtice, zatiaľ čo kognitívna terapia sa zameriava na zlepšenie pamäti, koncentrácie a zvládanie emocionálnych problémov. Dôležité sú aj zmeny v životnom štýle, vrátane zdravej stravy, dostatku spánku a vyhýbania sa alkoholu, s postupným návratom k bežným aktivitám. Informovanie a podpora pacientov a ich rodín sú kľúčové pre zvládnutie postkomočného syndrómu. Liečba je prispôsobená individuálnym potrebám pacienta a pravidelne sa upravuje podľa priebehu zotavovania.