Balkánska nefropatia je chronické a progresívne ochorenie obličiek, ktoré sa vyskytuje endemicky v niektorých oblastiach Balkánskeho polostrova, najmä v Bulharsku, Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku. Prvé prípady tohto ochorenia boli zaznamenané v 50. rokoch 20. storočia. Postihuje obyvateľov vidieckych oblastí, kde sa predpokladá, že príčinou ochorenia je dlhodobá expozícia toxickým látkam, pravdepodobne obsahujúcim aristolochovú kyselinu, ktorá sa nachádza v niektorých rastlinách. Choroba vedie k postupnému zlyhaniu obličiek a často je spojená so zvýšeným rizikom vzniku rakoviny urotelu.

Príčiny

Príčina balkánskej nefropatie nie je známa, typicky sa vyskytuje v dedinách v blízkosti Dunaja, takže možno očakávať nejaký vplyv vonkajšieho prostredia. Väčšina zdrojov uvádza ako najpravdepodobnejšieho pôvodcu kyselinu aristolochovú, ktorá je obsiahnutá v semenách rastliny známej ako Vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis). Pri kontaminácii pôdy a obilia týmito semenami potom môže dochádzať k dlhodobému pôsobeniu kyseliny aristolochovej na ľudský organizmus.

Prejavy

Balkánska nefropatia je v podstate neinfekčným zápalom tkaniva obličky, niekoľko rokov prebieha bezpríznakovo a postupne vedie k chronickému zlyhávaniu obličiek. U pacientov je popisovaný výrazne zvýšený výskyt rakoviny obličky a močovodov. Typický býva vznik viacpočetných nádorov v oboch obličkách, našťastie v tomto prípade bývajú tumory relatívne málo agresívne.

Diagnostika

Diagnózu možno stanoviť na základe vyšetrenia obličiek zobrazovacími metódami (ultrazvuk, CT vyšetrenie) u človeka žijúceho v danej lokalite. Pri prevedení biopsie obličky boli preukázané chronické zápalové zmeny a zjazvenie tkaniva.

Liečba

V mnohých prípadoch sa tumory pri Balkánskej nefropatii riešia iba pravidelným sledovaním. Je to dané ich nízkou agresivitou a obojstranným výskytom, ktorý by vyžadoval rozsiahle zákroky. Agresívne sa chovajúce a rastúce tumory obličiek sa potom riešia klasicky chirurgicky a prípadne ďalšou onkologickou liečbou.