Raptus je psychiatrický termín, ktorý označuje náhle, prudké a nekontrolovateľné výbuchy násilného správania, často spojené so silnými emóciami, ako je hnev, úzkosť a zúfalstvo. Tento stav môže trvať len krátko a objaviť sa bez predchádzajúceho varovania. Počas raptu postihnutá osoba koná impulzívne a vykonáva násilné alebo deštruktívne činy, pričom po odznení raptu si nemusí plne uvedomovať, čo sa stalo. 

Príčina:

Raptus sa často spája s rôznymi psychickými poruchami, ako sú psychózy, ťažké depresívne stavy a niektoré formy epilepsie. Objavuje sa v dôsledku extrémneho emocionálneho stresu, úzkosti alebo zúfalstva. Medzi ďalšie možné príčiny patria traumatické zážitky, neschopnosť zvládať frustráciu a dlhodobé potlačovanie emócií. V niektorých prípadoch súvisí aj s neurologickými poruchami alebo užívaním psychoaktívnych látok.

Príznaky:

Klinický obraz raptu je charakterizovaný náhlym, prudkým výbuchom násilného správania, ktorý postihnutá osoba nedokáže kontrolovať. Tento stav býva sprevádzaný silnými emocionálnymi prejavmi, ako je hnev, úzkosť či zúfalstvo. Počas raptu môže osoba konať impulzívne, často deštruktívne, pričom po prekonaní raptu má len nejasné spomienky na záchvat zúrivosti. Raptus sa objavuje bez varovania a jeho trvanie je zvyčajne krátke.

Diagnostika:

Diagnostikuje na základe klinického rozhovoru, pri ktorom lekár analyzuje náhly výbuch násilného správania a emocionálne prejavy pacienta. Dôležitá je aj anamnéza, vrátane informácií o predchádzajúcich psychických poruchách, stresových situáciách či neurologických ochoreniach. Na vylúčenie organických príčin sa používajú zobrazovacie metódy, ako EEG alebo MRI.

Terapia:

V terapii sa používajú lieky na stabilizáciu nálady, antipsychotiká alebo antidepresíva, v závislosti od základnej príčiny. Psychoterapia, najmä kognitívno-behaviorálna terapia, pomáha pacientovi lepšie zvládať stres a spúšťacie impulzy.