Balintov syndróm je zriedkavá neurologická porucha, ktorá ovplyvňuje schopnosť jedinca správne vnímať a interpretovať zrakové podnety. Táto porucha je dôsledkom poškodenia temenných a záhlavných lalokov mozgu a prejavuje sa ako kombinácia troch hlavných príznakov – okulomotorická apraxia, optická ataxia a simultanagnózia. Balintov syndróm sa diagnostikuje na základe typických klinických prejavov v kombinácii s ďalšími vyšetreniami zameranými na identifikáciu vyvolávajúcej príčiny. K liečbe pristupujeme v závislosti od primárnej príčiny syndrómu.

Príčiny

Balintov syndróm vzniká pri  obojstrannom poškodení temenného (parietálneho) a záhlavného (okcipitálneho) laloka mozgu, čo môže byť spôsobené ischemickými cievnymi mozgovými príhodami. Boli však dokumentované aj prípady, kedy  Balintov syndróm vznikol ako následok neurodegeneratívnych ochorení - Alzheimerova choroba, infekčných ochorení - Creutzfeldt-Jakobova choroba (CJD), cerebrálna toxoplazmóza, progresívnej multifokálnej leukoencefalopatie, mozgových metastáz a ďalších.  

Prejavy

• Okulomotorická apraxia – neschopnosť upriamiť pohľad na cielený bod. 
• Optická ataxia – porucha koordinácie očí a rúk, čo sa prejaví neschopnosťou uchopiť predmety, i keď sú v zornom poli. 
• Simultanagnózia – neschopnosť identifikovať viac objektov súčasne a komplexne pochopiť celý obraz. Príklad na lepšie pochopenie – na obrázku lesa dokážu pacienti identifikovať jednotlivé stromy, ale nedokážu rozpoznať, že ide o les.

Diagnostika

Diagnóza Balintovho syndrómu je založená na klinickom hodnotení prítomnosti troch typických prejavov (okulomotorická apraxia, optická ataxia,  simultanagnózia). S cieľom odhalenia možnej vyvolávajúcej príčiny využívame zobrazovacie vyšetrenia mozgu.  

Liečba

Liečba Balintovho syndrómu sa zameriava na ovplyvnenie vyvolávajúcej príčiny. Súčasťou liečby sú postupy zamerané na kompenzáciu porušenej funkcie mozgu.