Arnold-Chiariho malformácia je vrodená anatomická anomália, pri ktorej časť mozgu, konkrétne mozoček (cerebellum) a niekedy aj mozgový kmeň, zostupuje smerom nadol cez foramen magnum (otvor v spodnej časti lebky). Toto posunutie, v závislosti od stupňa závažnosti, môže spôsobiť kompresiu mozgu a miechy, čo vedie k rôznym neurologickým symptómom.

Rozdelenie:

Existujú štyri hlavné typy Arnold-Chiariho malformácie (I-IV), pričom najčastejšie sa vyskytuje typ I:

• Typ I: Predstavuje najmiernejšiu formu, ktorá je často asymptomatická a zvyčajne sa zistí náhodne pri zobrazovacích vyšetreniach mozgu z iných dôvodov. Symptómy zahŕňajú bolesť hlavy, problémy s rovnováhou, závraty, poruchy koordinácie a v niektorých prípadoch aj ťažkosti s prehĺtaním.
• Typ II: Druhý typ je závažnejšia forma spojená so spina bifida, vrodeným defektom chrbtice. Prítomnosť tejto formy vedie k výraznejším neurologickým problémom, ako sú svalová slabosť, problémy s pohybom, kontrolou moču a stolice.
• Typ III: Je najzávažnejší a najzriedkavejší typ, pri ktorom mozoček a mozgový kmeň zostupujú do miechového kanála, čo spôsobuje ťažké neurologické problémy a často je nezlučiteľný so životom.
• Typ IV: Tento typ je závažný, zriedkavý a charakterizovaný nedostatočným vývojom mozočka. 

Diagnostika:

Kľúčovým v diagnostike Arnold-Chiariho malformácie je zobrazovacie vyšetrenie mozgu, najmä magnetická rezonancia (MRI), ktorá umožňuje detailne zobraziť mozgové štruktúry a identifikovať posunutie mozočka do miechového kanála. 

Terapia:

Liečba Arnold-Chiariho malformácie závisí od závažnosti symptómov. V miernych prípadoch postačuje pravidelné sledovanie a symptomatická liečba, napríklad podávanie liekov proti bolesti. Pri výrazných neurologických príznakoch sa pristupuje k chirurgickému zákroku, ktorého cieľom je uvoľniť tlak na mozog a miechu, zlepšiť tok mozgovomiechového moku a zmierniť symptómy.