Diogenesov syndróm, známy aj ako syndróm extrémneho sebazanedbania, je zriedkavý syndróm vyskytujúci sa hlavne u starých, osamelo žijúcich ľudí. Prejavuje sa sebazanedbaním, životom v biede a nehygienických podmienkach, sociálnou izoláciou a často zhromažďovaním rôznych predmetov, ktoré sú nepotrebné. Diagnostika a liečba tohto syndrómu je veľmi náročná, pretože jedinci si jedinci odmietajú priznať svoj stav a často kladú aktívny odpor. 

Príčiny

Príčina Diogenesovho syndrómu je stále predmetom výskumu. Predpokladá sa, že na vzniku Diogenesovho syndrómu by sa mohla podieľať kombinácia osobnostných čŕt, duševných ochorení (demencia, depresie, schizofrénie), telesných ochorení (cievna mozgová príhoda, úrazy hlavy), ale aj psychosociálny stresor, ktorým môže byť strata dlhoročného partnera, odchod do dôchodku, rozvod.

Predpokladané rizikové faktory:

• Vyšší vek.
• Život osamote v dôsledku rozvodu, opustenia alebo úmrtia blízkej osoby
• Introvertná osobnosť
• Anamnéza duševných porúch (demencie, schizofrénia a ďalšie)
• Poškodenie čelového laloku
• Závislosť od alkoholu alebo drog

Prejavy

• Extrémne sebazanedbanie – zápach, dehydratácia, malnutrícia (podvýživa), zanedbaná základná hygiena (vlasy, nechty, zuby), zanedbaná koža a kožné defekty.
• Zanedbaná domácnosť – v domácnosti jedincov trpiacich Diogenesovým syndrómom je neporiadok, špina, odpadky, prípadne výskyt škodcov, akými sú myši, šváby, ploštice a iné.
• Syllogomania (zhromažďovanie) – vecí, odpadkov, niekedy aj živých zvierat (mačky, psy, vtáky).
• Sociálna utiahnutosť – jedinci vnímajú svet ako nepriateľský a odmietajú pomoc.
• Chýbanie náhľadu na svoj stav – neochota priznať si problém.

Diagnostika

Diagnostika Diogenesovho syndrómu je náročná, pretože chýba kritický náhľad pacienta a spolupráca. Na prítomnosť Diogenesovho syndrómu môžu upozorniť blízki, ktorí si všimnú zmenu v jeho správaní, ale aj konflikty so susedmi, ktorým môže prekážať zápach a neporiadok. Syndróm sa diagnostikuje na základe klinického rozhovoru a pozorovania. Súčasťou diagnostiky je aj hodnotenie prítomnosti iných duševných porúch alebo poškodenia mozgu.

Terapia

Podobne ako diagnostika, tak aj liečba Diogenesovho syndrómu je veľmi ťažká, lebo je jedincami tvrdohlavo odmietaná. V rámci terapie je dôležité kompenzovať dehydratáciu, malnutríciu, ošetriť poranenia kože a iné prejavy sebazanedbania. V liečbe využívame metódy psychoterapie a psychofarmaká na ovplyvnenie sprievodných psychických porúch. Dôležitým krokom je zabezpečiť, aby sa stav obydlia pacienta ďalej nezhoršoval a aby nebolo ohrozené jeho okolie. Riziká môžu byť epidemiologické, ako napríklad výskyt hlodavcov alebo hmyzu, alebo môžu súvisieť so zanedbaným technickým stavom, ako sú rozbité plynové a vodovodné potrubia, nebezpečenstvo zrútenia podlahy pod váhou nahromadených predmetov, alebo riziko požiaru.