Miechový šok je termín používaný na stav, ktorý vniká po prerušení miechy a trvá približne 2 až 3 týždne. Má svoje určité špecifiká a pacienta ohrozuje najmä dočasným ťažkým narušením funkcie zvieračov.

Príčiny

Príčinou je úplné prerušenie miechy, ku ktorému dochádza najčastejšie pri rôznych úrazoch. Najhoršie bývajú zranenia krčnej miechy, ktoré súvisia s letným skákaním do neznámej vody.

Prejavy

Je známe, že pri prerušení miechy vymizne citlivosť a hybnosť časti tela inervovanej z miechových nervov, ktoré vychádzajú z miechy pod miestom prerušenia. Obvykle to znamená stratu citlivosti určitej časti trupu aj dolných končatín a ich ochrnutie. Vo fáze miechového šoku sú postihnuté svaly ochabnuté a nie sme schopní vyvolať ich reflexy (napr. pri poklepe neurologickým kladivkom pod koleno nedôjde k reflexnému zášklbu predkolenia). To je síce nepríjemné, ale hlavný problém je strata reflexov zvierača pod močovým mechúrom a zvierača v konečníku. Dochádza k poruche odtoku moču a hromadeniu stolice, môže dôjsť aj k prasknutiu močového mechúra a zápalu pobrušnice vyvolaným črevnými baktériami, ktoré pri poruche odchodu stolice začnú prestupovať črevnou stenou do brušnej dutiny.

Ak sa podarí jedinca v štádiu miechového šoku stabilizovať a udržať po 2-3 týždne, miechový šok odznie. Citlivosť a hybnosť svalov sa pochopiteľne nenavrátia, ale začnú sa objavovať svalové reflexy - chorý nemôže chodiť, nohy necítia, ale pri poklepe neurologickým kladivkom vyvoláme reflexné pohyby svalov, a to vrátane reflexov zvieračov, ktoré začnú reagovať na preplnený močový mechúr a konečník. Začne dochádzať k únikom moču a stolice, ktoré sú nezávislé od vôle chorého. Je to samozrejme nepríjemný problém, ale stále je to lepšia situácia, než aby sa moč aj stolica nekontrolovateľne hromadili. 

Diagnostika

Diagnóza miechového šoku je pomerne ľahká, nájdeme ho u každého pacienta v období po prerušení miechy. Samotné zranenie miechy si môžeme ozrejmiť pomocou CT vyšetrenia, nutné je komplexné vyšetrenie neurológom.

Liečba

Počas miechového šoku sa musí pacient zacievkovať, aby sa zaistil odtok moču, stolicu je nutné manuálne odstraňovať. Veľmi často sa pre fázu miechového šoku zavádza dočasná tekutá alebo priamo parenterálna výživa (výživové roztoky aplikované do žily), aby sa zabránilo tvorbe väčšieho množstva tuhej stolice, podávajú sa lieky proti zápche a lieky stimulujúce črevnú činnosť. Dôsledná ošetrovateľská starostlivosť, hygienické opatrenia, prevencia dehydratácie a vzniku preležanín sú samozrejmosťou. V následnom období je dôležitá rehabilitácia a snaha o nácvik vyprázdňovania stolice.