Osteitis pubis je neinfekčný zápal lonovej spony (symphysis pubis), ktorý spôsobuje bolesti v oblasti slabín, brucha, vnútornej strany stehien. Zápal môže byť spôsobený traumatickým poranením lonovej spony, opakovaným preťažovaním pri športe, tehotenstvom či niektorými urologickými chirurgickými zákrokmi. Stanovenie diagnózy je založené na identifikácii štrukturálnych odchýlok pomocou zobrazovacích vyšetrení. V liečbe využívame konzervatívne metódy, ako sú protizápalové lieky, metódy fyzioterapie, pokojový režim. Pri nedostatočnej odpovedi na konzervatívnu terapiu môže byť nutný chirurgický zákrok.

Príčiny

Presný mechanizmus vzniku osteitis pubis nie je známy, predpokladá sa však, že ide o následok preťaženia lonovej spony. Lonová spona slúži ako oporný bod pre svaly brušnej steny a niektoré svaly nôh. Stavy, ktoré môžu viesť k vzniku osteitis pubis:

• Traumatické poranenie lonovej spony.
• Opakované preťažovanie pri športe.
• Tehotenstvo.
• Urologické chirurgické zákroky.
• Femoroacetabulárny impingement syndróm.

Prejavy

• Bolesti v oblasti slabín alebo dolnej časti brucha (konštantná tupá bolesť alebo pulzujúca bolesť pri pohybe).
• Bolesť v oblasti vnútornej strany stehien.
• Ťažkosti pri chôdzi.
• Pocit napätia alebo tlaku v oblasti panvy.
• Opuch nad lonovou sponou.
• Bolesť v blízkosti genitálií.

Diagnostika

V diagnostike osteitis pubis  využívame zobrazovacie metódy. V ranných štádiách ochorenia môže byť röntgenový snímok bez pozoruhodností. V chronických štádiách ochorenia môže byť na röntgene viditeľné rozšírenie a zhrubnutie lonovej kosti. Magnetická rezonancia má v prípade akútneho ochorenia dominantné postavenie, pretože dokáže odhaliť prítomnosť zmien lonovej kosti oveľa skôr.

Terapia

V liečbe osteitis pubis využívame konzervatívne, ale aj chirurgické metódy. Prvým krokom je vždy konzervatívna liečba, ktorá zahŕňa odpočinok, nesteroidné antiflogstiká a rehabilitáciu. Odpoveď na konzervatívnu terapiu je individuálna. V liečbe môžu byť využité aj lokálne aplikované kortikosteroidy. Ak konzervatívna terapia nevedie k zlepšeniu prejavov, môže byť nutný chirurgický zákrok. Využívame rôzne chirurgické zákroky určené na opravu alebo posilnenie poškodených štruktúr.