Ľudia s genufóbiou trpia strachom z kolien a môžu mať dokonca odpor voči kolenám. Môžu sa tiež obávať zranenia kolien, ako je napríklad pretrhnutie krížnych väzov, vykĺbenie kolena a iné. Základom diagnostiky je klinický rozhovor, ktorého cieľom je zhodnotiť prítomnosť a závažnosť príznakov. Metódy psychoterapie, ako je kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) a expozičná terapia, môžu viesť k zlepšeniu prejavov. 

Príčiny

Fóbie vo všeobecnosti častejšie postihujú ženy, ľudí s anamnézou úzkostných porúch, iných fóbií alebo pozitívnou rodinnou anamnézou fóbií. Predpokladá sa, že na vzniku fóbií sa môže podieľať aj genetická predispozícia. Podobne ako pri iných fóbiách, tak aj pri genufóbii, môže pri jej vzniku zohrávať úlohu traumatická udalosť.

Prejavy 

• Znechutenie vzhľadom kolien, vrátane vlastných.  
• Odpor pri dotýkaní sa vlastných alebo cudzích kolien.
• Môže sa objaviť strach z kľaknutia si alebo prekríženia nôh. 
• Iracionálny strach z poranenia kolien. 
• Úzkostné prejavy – zvýšenie srdcovej frekvencie (tachykardia), potenie sa, úzkosť, nauzea, pocit nedostatku vzduchu (dyspnoe) a iné.

Diagnostika   

Genufóbia sa diagnostikuje na základe klinického rozhovoru s pacientom, počas ktorého psychiater hodnotí príznaky strachu z kolien, ich intenzitu a to, ako tento strach ovplyvňuje každodenný život.

Terapia 

V liečbe genufóbie využívame metódy kognitívno-behaviorálnu terapiu, expozičnú terapiu a iné psychoterapeutické metódy. Psychofarmaká (antidepresíva, anxiolytiká) využívame v prípadoch genufóbie, ktoré sú spojené s inými psychiatrickými ochoreniami, ako je úzkostná porucha, depresia a ďalšie.