V minulosti bola histriónska porucha osobnosti označovaná ako hysterická psychopatia. Typické je pre ľudí s touto poruchou sklon k dramatizácii banálnych konfliktov, prehnaná teatrálnosť (histrión = herec), citové vydieranie, manipulácia s ľuďmi a neadekvátna afektivita (často predstieraná). Nápadná je labilná a povrchová emotivita, infantilné prejavy a snaha byť centrom pozornosti. Toho dotyčný dosahuje najrôznejšími spôsobmi, u žien je typické nápadné obliekanie, zvodné konanie a snaha byť sexuálne príťažlivým objektom.

Príčiny 

Ide komplexnú kombináciu medzi temperamentom (genetické a ďalšie faktory – poškodenie pri pôrode, zápaly mozgu) a charakterom (vývojové faktory a faktory prostredia – rodinné, sociálne a kultúrne vplyvy, psychotraumatická životná udalosť). Všetky tieto faktory sú dôležité, ale stupeň toho, ako sa ktoré faktory uplatňujú v príčinnosti, je pri každej z porúch iný.

Prejavy 

Osoby s histrionskými rysmi vyžadujú neustále uisťovanie vo svojich kvalitách, pri neúspechu často prudko a búrlivo vzlykajú, môžu aj predstierať rôzne záchvaty (či skutočne ide o tonicko-klonické kŕče, alebo obyčajnú simuláciu možno zistiť bolestivým podnetom, na ktorý táto osoba reaguje verbálnou odpoveďou, zatiaľ čo pacient s v veľkým epileptickým záchvatom nie.)

Histriónski ľudia majú tiež sklony k pomstychtivosti a bájivej klamavosti (pseudologia phantastica). Je pre nich typické sofistikované intrigovanie a ohováranie napríklad na pracovisku, čo môže viesť k rozpadu do tej doby priateľského kolektívu. Dokážu pôsobiť veľmi presvedčivo, vedia s veľkou obratnosťou klamať a prekrúcať výroky druhých. Všetko vyložia vo svoj prospech. Sú sugestibilné (podliehajú pôsobeniu iných osôb), zároveň pôsobia sugestívne. Do rozprávania dokážu veľmi presvedčivo tiež zakomponovať emócie.

V partnerských vzťahoch pôsobí veľmi deštruktívne. Kvôli túžbe po dobrodružstve sa u nich vyskytuje zvýšené riziko abúzu drog, striedanie sexuálnych partnerov, ale na druhej strane nezriedka dochádza k rôznym sexuálnym dysfunkciám. U žien sa často vyskytuje anorgazmia. Taká osoba je však na druhú stranu schopná sa značne obetovať (hoci nie pre dobro veci samotnej, ale kvôli obdivu ostatných). Príznaky si môžeme zhrnúť nasledovne: 

• Sklon k teatrálnosti a dramatizovaniu.
• Labilná a povrchová emotivita, infantilné prejavy.
• Túžba byť stredobodom pozornosti (sústredenie o príťažlivosť, zvodné správanie), vyžaduje stály obdiv, uisťovanie, že je milovaná.
• Dobrodružná povaha. 

Radia sa sem aj klasické hysterické príznaky:

• Pocit trvalého napätia a neuspokojenia, prudké afekty.
• Sklony k vyčítaniu, obviňovaniu druhých osôb.
• Manipulácia, neutíšiteľný plač, pomstychtivosť.
• Sklon ku klamaniu (pseudologia phantastica), účelové reakcie.

Diagnostika 

Na vyšetrenie sa ako v klinickej praxi, tak vo výskume používajú predovšetkým dva druhy metód – dotazníkové metódy a rozhovor, v klinickej praxi čiastočne štruktúrovaný riadený rozhovor, vo výskume štruktúrovaný. Ochorenie spadá do odbornosti psychiatra. 

Liečba 

Hlavnou metódou pre liečbu porúch osobnosti je dlhodobá psychoterapia, ktorá spočíva v postupnom uvedomovaniu si svojho procesu myslenia a možnosti docieliť aspoň nejaké zmeny. Cieľom je pozmenenie organizácie základnej štruktúry osobnosti smerom k väčšej schopnosti prispôsobovania sa, čo vedie k zlepšeniu kvality života. Liečba a práca s pacientom musí byť dlhodobá a systematická. 

Kognitívno – behaviorálna terapia má detailne spracované manuály k liečbe porúch osobnosti, zároveň aj pevnú štruktúru. Rovnako sa môžu využiť aj psychoanalytické a dynamické školy. Napriek dlhodobej snahy a desiatok štúdií sú názory na užívanie psychofarmák v liečbe samotnej poruchy osobnosti nejednoznačné.