Rany vznikajúce pri dlhodobej imobilite pacienta. Vznikajú najmä v nemocničných zariadeniach pri dlhodobom ležaní. Príčinou ich vzniku je tlak pôsobiaci na tkanivá z podložky. Na základe dekubitov možno posúdiť kvalitu opatrovateľskej starostlivosti. Medzi časté miesta vzniku zaraďujeme krížovú oblasť chrbta, zadok, päty, plecia či temeno hlavy. Predilekčné miesta sú v ohrození najmä kvôli zníženému množstvu tukového a svalového tkaniva.

Príznaky

• Začervenaná pokožka
• Pálenie alebo svrbenie
• Pľuzgier
• Oblasť môže byť stvrdnutá alebo naopak aj mäkká
• Trhlina
• Otvorená rana, ktorá môže prenikať až ku kosti

Príčiny

Hlavným faktorom vzniku preležanín je dlhodobá fyzická neaktivita. Prirodzeným prostredím, ktoré podnecuje pripútanosť k lôžku sú zdravotnícke zariadenia. V ohrození sú najmä pacienti po mozgovej porážke, úraze alebo operácie miechy taktiež pacienti v kóme, obézni alebo podvyživení. Problémom je tlak, ktorý utláča kritickú oblasť a narúša jej prekrvenie. Tlak pôsobí medzi podložkou a kosťou pokrytou tkanivami, pri čom najcitlivejšie plochy sú tie, kde je kosť pokrytá malým množstvom tuku a svalstva. Nastáva ischemické poškodenie až nekróza.

Diagnostika

Na vznik dekubitov často upozorňujú práve pacienti kvôli pocitom pálenia, svrbenia či mravčenia v postihnutej oblasti. Môže však nastať situácia kedy pacient nedokáže sám popísať svoje problémy (napr. z dôvodu neurologickej poruchy citlivosti kože). Sestra realizuje komplexné posúdenie rizika vzniku dekubitov na základe zdravotnej dokumentácie, rozhovoru s pacientom, pozorovaním a fyzikálnym vyšetrením pacienta.

Priebeh

Postupnosť pri tvorbe preležanín sa delí do štyroch stupňov. 

• Prvý stupeň je charakteristický začervenaním a opuchom , pacient väčšinou necíti bolesť a koža je celistvá. 
• V druhom stupni sa tvorí pľuzgier, ktorý môže byť naplnený sekrétom a na dotyk bolí. Dochádza tiež k čiastočnej strate kožného krytu. 
• V treťom stupni sa kožný kryt stráca úplne a rana zasahuje až tukové tkanivo. V tejto fáze je prítomný charakteristický puch a prítomnosť hnisu. 
• Štvrtý a najzávažnejší stupeň sprevádza progres rany až cez svalové tkanivo ku kosti. Pri dosiahnutí tohto stupňa liečba trvá až roky (ak sa vôbec dá vyliečiť). 

Liečba

Najlepšou formou liečby je prevencia. Kľúčovými sú mobilizácia pacienta (ak to nie je možné aspoň jeho polohovanie ), dodržiavanie hygieny, hydratácia, príjem proteínov, minerálov a vitamínov. Pomôckou môže byť aj používanie antidekubitických podložiek. Pri ignorovaní prevencie sú nutné chirurgické zákroky na odstránenie nekrotického tkaniva aj nasadenie antibiotík. Pri hojení rán pomáha aplikovať náplasť na zvýšenie regenerácie.