Dekubity (preležaniny)

Rany vznikajúce pri dlhodobej imobilite pacienta. Vznikajú najmä v nemocničných zariadeniach pri dlhodobom ležaní. Príčinou ich vzniku je tlak pôsobiaci na tkanivá z podložky. Na základe dekubitov možno posúdiť kvalitu opatrovateľskej starostlivosti. Medzi časté miesta vzniku zaraďujeme krížovú oblasť chrbta, zadok, päty, plecia či temeno hlavy. Predilekčné miesta sú v ohrození najmä kvôli zníženému množstvu tukového a svalového tkaniva.

Príznaky

• Začervenaná pokožka
• Pálenie alebo svrbenie
• Pľuzgier
• Oblasť môže byť stvrdnutá alebo naopak aj mäkká
• Trhlina
• Otvorená rana, ktorá môže prenikať až ku kosti

Vznik dekubitu má viacero štádií:

1. štádium - koža je červená, mikrocirkulácia nie je porušená
2. štádium - koža je červená, mierne opuchnutá, môže dôjsť k povrchovému poškodeniu 
3. štádum - vzniká vred, ktorý prechádza celou dermis až na subkutánnu fasciu
4. štádium - vred sa šíri do podkožia, poškodené sú aj svaly
5. štádium - nekróza (odumretie) svalového tkaniva, hnilobný zápach, žltozelené až čierne zafarbenie

Príčiny vzniku 

• Tlak - pokožka a tkanivá sú utláčané medzi kosťou a iným tvrdým povrchom (najčastejšie matrac)
• Trenie - pri trení pokožky o posteľ, pri posúvaní a polohovaní pacienta

Vznik preležanín býva ovplyvnený pôsobením okolitých faktorov. Hlavný rizikový faktor je imobilita. Ak človek pociťuje diskomfort vyvolaný tlakom za normálnych okolností zmení polohu. Imobilný pacient nemá schopnosť odpoveď na kompresiu tkanív.  Ďalším dôležitým rizikovým faktorom je vlhkosť. Zvýšená vlhkosť môže byť pri inkontinencii pacienta, spôsobená potom alebo nesprávnou hygienou. Porušenie centrálnej nervovej sústavy urýchľuje vznik dekubitov. S rastúcim vekom rastie aj riziko vzniku preležanín. Znižuje sa regeneračná schopnosť organizmu. Zlý stav výživy vedie ku strate podkožného väziva a ku svalovej atrofii, čím sa urýchli vznik preležanín. Zvýšená teplota urýchľuje metabolizmus buniek. Zvýšený metabolizmus vedie ku zvýšenej spotrebe kyslíka a  hypoxii tkanív, ktoré sú vystavené tlaku.  Riziko vzniku dekubitov u pacienta vieme hodnotiť podľa Nortonovej klasifikácie. Hodnotí fyzický a psychický stav pacienta, činnosť, pohyblivosť a prítomnosť inkontinencie. Pacienti, ktorí získajú 14 a menej bodov sú najviac ohrození.

Tabuľka č.1 Nortonova klasifikácia

Fyzický stav	Psychický stav	Činnosť	Pohyblivosť	Inkontinencia
Dobrý 4b	Čulý 4b	Chodiaci 4b	Plný 4b	Bez 4b
Celkom dobrý  3b	Apatický 3b	Chodiaci s pomocou 3b	Mierne obmedzená 3b	Občasná 3b
Zlý 2b	Zmätený 2b	Sediaci 2b	Veľmi obmedzená 2b	Obvykle močová 2b
Veľmi zlý 1b	Strnutý 1b	Ležiaci 1b	Nepohyblivý pacient 1b	Moč, stolica 1b

Príčiny

Hlavným faktorom vzniku preležanín je dlhodobá fyzická neaktivita. Prirodzeným prostredím, ktoré podnecuje pripútanosť k lôžku sú zdravotnícke zariadenia. V ohrození sú najmä pacienti po mozgovej porážke, úraze alebo operácie miechy taktiež pacienti v kóme, obézni alebo podvyživení. Problémom je tlak, ktorý utláča kritickú oblasť a narúša jej prekrvenie. Tlak pôsobí medzi podložkou a kosťou pokrytou tkanivami, pri čom najcitlivejšie plochy sú tie, kde je kosť pokrytá malým množstvom tuku a svalstva. Nastáva ischemické poškodenie až nekróza.

Diagnostika

Na vznik dekubitov často upozorňujú práve pacienti kvôli pocitom pálenia, svrbenia či mravčenia v postihnutej oblasti. Môže však nastať situácia kedy pacient nedokáže sám popísať svoje problémy (napr. z dôvodu neurologickej poruchy citlivosti kože). Sestra realizuje komplexné posúdenie rizika vzniku dekubitov na základe zdravotnej dokumentácie, rozhovoru s pacientom, pozorovaním a fyzikálnym vyšetrením pacienta.

Priebeh

Postupnosť pri tvorbe preležanín sa delí do štyroch stupňov. 

• Prvý stupeň je charakteristický začervenaním a opuchom , pacient väčšinou necíti bolesť a koža je celistvá. 
• V druhom stupni sa tvorí pľuzgier, ktorý môže byť naplnený sekrétom a na dotyk bolí. Dochádza tiež k čiastočnej strate kožného krytu. 
• V treťom stupni sa kožný kryt stráca úplne a rana zasahuje až tukové tkanivo. V tejto fáze je prítomný charakteristický puch a prítomnosť hnisu. 
• Štvrtý a najzávažnejší stupeň sprevádza progres rany až cez svalové tkanivo ku kosti. Pri dosiahnutí tohto stupňa liečba trvá až roky (ak sa vôbec dá vyliečiť). 

Liečba

Najlepšou formou liečby je prevencia. Kľúčovými sú mobilizácia pacienta (ak to nie je možné aspoň jeho polohovanie ), dodržiavanie hygieny, hydratácia, príjem proteínov, minerálov a vitamínov. Pomôckou môže byť aj používanie antidekubitických podložiek. Pri ignorovaní prevencie sú nutné chirurgické zákroky na odstránenie nekrotického tkaniva aj nasadenie antibiotík. Pri hojení rán pomáha aplikovať náplasť na zvýšenie regenerácie.

Pomôcky k prevencii:

• molitánové podložky

• syntetická vlna

• matrac plnený vzduchom alebo vodou

• chrániče na päty, lakte

• vzduchové/želatínové vankúše