Syndróm bol prvýkrát opísaný v roku 1856 nemeckým lekárom Carlom Wunderlichom. Ide o vzácny, život ohrozujúci stav, ktorý je charakterizovaný spontánným, neurázovým krvácaním do obličky. Pre syndróm je charakteristická takzvaná Lenkova triáda príznakov: 

• Akútna bolesť v boku. 
• Hmatateľná rezistencia v boku. 
• Hypovolémia (nedostatočný objem krvi v cievach) až hypovolemický šok. 

Mimo triádu pozorujeme príttomnosť krvi v moči (hematúria) a príznaky hypovolemického šoku – nízky krvný tlak (hypotenzia), rýchly srdcový tep (tachykardia) a zrýchlené dýchanie (tachypnoe).  

Príčiny 

Etiológiu, teda príčinu syndrómu, dokážeme rozdeliť do dvoch hlavných skupín, a to na skupinu v dôsledku nádorového alebo nenádorového procesu. Z nádorových príčin ide najčastejšie o: 

• Angiomyolipóm (nezhubný nádor).
• Renálny karcinóm (zhubný nádor).

Z nenádorových procesov sa môže jednať o aneuryzmu obličkovej tepny (arteria renalis), polyasrterisis nodosa (vaskulitída malých a stredných ciev), žilová trombóza, AV malformácie, prítomná fistula (trubica), cysty alebo iné anomálie.

Diagnostika 

Diagnostickou metódou voľby u Wunderlichovho syndrómu je zobrazovacie CT vyšetrenie, vďaka ktorému dokážeme spoľahlivo objaviť prítomnosť krvácania v obličke. Diagnostika musí byť rýchla a presná, ide o život ohrozujúci stav. 

Liečba 

V prípade hemodynamickej stability pacienta sa využíva konzervatívna liečba spočívajúca v rehydratácii, podávaní transfúzií a podobných postupoch. V prípade destabilizácie či zlyhávania je vyžadovaná nefrektómia (odstránenie postihnutej obličky), prípadne angiografická selektívna embolizácia.