Žltá zimnica je vírusové infekčné ochorenie prenášané infikovanými komármi. Ochorenie sa najčastejšie vyskytuje v niektorých oblastiach Strednej a Južnej Ameriky a Afriky. U infikovaných ľudí môže ochorenie viesť k poškodeniu pečene a iných orgánov. V závažných prípadoch ide o potenciálne smrteľné ochorenie. Definitívne potvrdenie diagnózy umožňuje stanovenie protilátok z krvi a metodika PCR. Liečba je symptomatická, vzhľadom na to, že neexistuje antivirotikum určené na liečbu žltej zimnice. Hlavnou metódou prevencie je očkovanie, ktoré je v niektorých krajinách povinné pred vycestovaním do nich.

Príčiny

Žltá zimnica sa typicky prenáša na ľudí uštipnutím infikovanými komármi. Ochorenie sa však neprenáša z človeka na človeka. Vírus je prenášaný niekoľkými rôznymi druhmi komárov, ktoré sa vyskytujú buď v blízkosti obydlí, alebo v džungli. Komáre, ktoré sa rozmnožujú v džungli, prenášajú žltú horúčku aj na opice, ktoré sú spolu s ľuďmi hostiteľmi tejto choroby. Pri uštipnutí komárom dochádza k prenosu vírusu do organizmu človeka prostredníctvom slín komára. V tele človeka najčastejšie vírus napáda pečeň, obličky a kostnú dreň. 

Prejavy

Inkubačná doba žltej zimnice je 3 až 6 dní. U niektorých ľudí môže ostať asymptomatická. Bežné príznaky zahŕňajú horúčku, bolesť svalov, bolesť hlavy, stratu chuti do jedla, nevoľnosť alebo vracanie. Vo väčšine prípadov príznaky zmiznú po 3 až 4 dňoch. U časti pacientov prechádza žltá zimnica do druhej, toxickejšej fázy. Druhá fáza vzniká v priebehu 24 hodín  od ústupu počiatočných prejavov. Typický je návrat vysokej horúčky a multisystémové postihnutie, ktoré zvyčajne postihuje pečeň a obličky. V tejto fáze  sa objavuje ikterus, teda žltačka, z čoho vychádza aj pomenovanie žltá zimnica. Môže sa objaviť aj krvácanie z úst, nosa alebo gastrointestinálneho traktu. Polovica pacientov, ktorí prejdú do toxickej fázy, zomierajú do 7–10 dní. 

Diagnostika

Diagnostika žltej zimnice je v počiatočných štádiách veľmi náročná, pretože sa svojim klinickým priebehom môže podobať na iné ochorenia, akými sú napríklad malária, leptospiróza, vírusová hepatitída a iné hemoragické horúčky. Anamnestický údaj o cestovaní a pobyte v rizikových oblastiach môže pomôcť urýchliť diagnostický proces. Potvrdenie ochorenia je možné pomocou stanovenia protilátok z krvi alebo metodiky PCR.

Terapia

V súčasnosti na liečbu žltej zimnice neexistuje žiadne špecifické antivirotikum. Liečba ochorenia je teda symptomatická a spočíva v dostatočnej hydratácii, znižovaní horúčky a dostatočnom odpočinku. Po prekonaní infekcie ostáva u človeka celoživotná imunita voči ochoreniu.

Prevencia

Najdôležitejšou formou prevencie je očkovanie. Ide bezpečnú, dostupnú metódu, pri ktorej jedna dávka očkovania poskytuje celoživotnú imunitu. Toto očkovanie je dokonca  povinné pred vycestovaním do niektorých oblastí Strednej a Južnej Ameriky a rovníkovej Afriky. Ideálne je dať sa zaočkovať 1 mesiac pred vycestovaním, minimálne však 10 dní pred vycestovaním.