Histiocytóm je zvyčajne benígny nádor, ktorý sa vyskytuje v tkanivách obsahujúcich histiocyty, najčastejšie v koži, podkoží a kostnom tkanive. Histiocyty sú bunky patriace do skupiny makrofágov a sú súčasťou imunitného systému organizmu. 

Etiológia:

Príčina vzniku histiocytómu nie je úplne objasnená, ale niektoré formy tohto ochorenia môžu byť spojené s genetickými faktormi alebo poruchami imunitného systému. K rozvoju nádoru prispieva aj expozícia určitým toxickým látkam a infekciám.

Príznaky:

Klinický obraz histiocytómov je veľmi variabilný a závisí od typu, lokalizácie a rozsahu nádoru:

• kožné histiocytómy: Najčastejšie sa histiocytómy vyskytujú v koži a prejavujú sa ako jednotlivé alebo viacnásobné lézie. Zvyčajne sú to malé, uzlovité tvary rôznych farieb (od bledožltej až po červenú).
• kostné histiocytómy: Klinické prejavy kostných histiocytómov zahŕňajú bolesť v postihnutej kosti, opuch a obmedzenie pohybu.
• extrakutánne a systémové formy: Existujú aj formy histiocytómov, ktoré sa vyskytujú mimo kože a kostí, napríklad v pľúcach, pečeni, lymfatických uzlinách alebo v iných orgánoch. Ich prejavy závisia od postihnutého orgánu.

Diagnostika:

Diagnostika histiocytómu začína fyzikálnym vyšetrením, kde sa hodnotia príznaky a hmatateľné lézie. Kľúčová je biopsia, ktorá poskytuje tkanivovú vzorku na mikroskopické vyšetrenie. Tieto vzorky sa posielajú do laboratória, kde sa vyhodnocujú charakteristické vlastnosti buniek. Ďalšie testy, ako imunohistochemické a molekulárne analýzy pomáhajú určiť presný typ histiocytómu a jeho vlastnosti. Zobrazovacie metódy sa používajú na posúdenie rozsahu choroby a jej vplyvu na okolité tkanivá. 

Terapia:

Liečba histiocytómu závisí od typu a lokalizácie nádoru. Benígne formy sa odstraňujú chirurgicky, s minimálnym rizikom recidívy. U malígných a agresívnych foriem sa využíva kombinácia chirurgie, chemoterapie a rádioterapie.