Avaskulárna kostná nekróza (aseptická nekróza kosti) je termín popisujúci nekrózu kosti iného ako infekčného pôvodu, preto sa označuje ako  aseptická. Sprevádzaná je ischémiou kosti, preto ide o avaskulárnu nekrózu. V samotnom vzniku stavu sa spolupodieľa porucha mikrocirkulácie kostnej drene a kosti. Samotná príčina poruchy mikrocirkulácie nemusí byť známa. 

Príčiny 

Medzi známe príčiny zaraďujeme:

• Fraktúra kosti – zlomenina – mechanická kompresia ciev. 
• Dekompresná choroba – známa ako choroba potápačov. Dochádza k uzáveru ciev bublinkami. 

Pravdepodobné príčiny: 

• Metabolické ochorenia a  ochorenia zvyšujúce krvnú zrážanlivosť – kosáčikovitá anémia (uzáver ciev rigidnými erytrocytmi), diabetes mellitus, poruchy metabolizmu lipidov, pankreatitída, nádory, dna. 
• Systémový lupus erythematosus (SLE). 
• Iatrogénne – vzniká v dôsledku zdravotníckej intervencii, napríklad ako komplikácia podávania kortikoidov, násilnej repozície zlomenín a luxácií, alebo hemodialýza. 
• Alkoholizmus.
• Fajčenie.

Prejavy 

Avaskulárna nekróza kosti býva najprv nenápadná a postihnutý človek nemusí pociťovať žiadne problémy. Postupne sa však v danom mieste objavuje bolestivosť, ktorá narastá. Ak je postihnutá oblasť kosti v tesnej blízkosti niektorého kĺbu, objavuje sa bolesť s narušením hybnosti v danom kĺbe. 

Diagnostika 

Väčšina klasických foriem avaskulárnej nekrózy je dobre viditeľná na zobrazovacích metódach, ako je klasický röntgen kosti. V prípade neistoty môže pomôcť magnetická rezonancia alebo kostná scintigrafia. Ochorením sa vo väčšine venuje ortopéd alebo chirurg. 

Liečba 

Farmakologická liečba môže byť cielená na liečbu bolesti a okrem toho je snaha riešiť príčinu avaskulárnej nekrózy, ak je známa. Dôležité sú operačné ortopedické metódy liečby, ich použitie závisí na lokalizácii a rozsahu nekrózy. V prípade poškodenia kĺbu je možné zvážiť náhradu umelým kĺbom (typicky v oblasti bedra), ďalej sa môžu operačne odstrániť časti narušenej kosti s cieľom zlepšiť lokálne prekrvenie a novotvorbu krvných ciev, alebo odstránené kostné tkanivo nahradiť zdravým kostným tkanivom z inej časti pacientovho tela (tzv. kostný štep). Terapia (či už konzervatívna, alebo operačná) by mala byť sprevádzaná opatrnou rehabilitáciou.