Pedofília je sexuálnou orientáciou na predpubertálne, teda detské objekty bez vyjadrených sekundárnych pohlavných znakov. Pedofilné zameranie môže mať povahu heterosexuálnu, homosexuálnu alebo bisexuálnu. V uvedenom poradí možno tiež predpokladať početnosť jednotlivých foriem tejto deviácie. 

Príčiny 

Nepoznáme žiadnu všeobecne prijatú etiologickú (príčinnú) koncepciu pedofílie. Predispozíciou pre ňu by malo byť chýbanie tých inštinktívnych mechanizmov, ktoré tlmia sexuálne tendencie vo vzťahu k detským objektom. Takéto mechanizmy vo vzťahu k mláďacím rysom objektu sú experimentálne dobre známe u subhumánnych živočíchov. Nedá sa však vylúčiť, že erotický záujem o deti je inhibovaný naučenými procesmi. Naučené inhibície môžu byť oslabené predovšetkým sociálne defektnými vplyvmi a výchovou či citovou depriváciou v detstve. Dôležité je, že iba malá časť pedofilných jedincov dáva jednoznačne prednosť detským objektom pred dospelými. Väčšina pedofilov je schopná aj erotickej reakcie na objekty dospelé. Ich orientácia nie je teda v tomto smere taká vyhradená, ako to možno vidieť u ľudí homosexuálnych. 

Prognóza 

Pedofília, podobne ako aj iné  poruchy sexuálnej identifikácie, má povahu celoživotného zamerania, trvalé vlastnosti. Len prejavy sa s vekom menia. So svojimi pedofilnými tendenciami sa subjekt vyrovnáva rôzne. Môžu byť úplne popreté a potlačené. V takých prípadoch niekedy dochádza k sublimácii pedofilných tendencií. Napríklad aj do vynikajúcich výkonov v oblasti práce s deťmi a pedagogiky.

Inokedy sa pedofilnému jedincovi nepodarí potlačiť deviantnú tendenciu a pokúsi sa ich realizovať. Niektorí prejavujú silný záujem o pedofilné objekty už v adolescencii. Iní tak robia až v neskoršom veku, niekedy až v starobe. Akoby s poklesom sexuálnej aktivity bolo pre nich čoraz ťažšie realizovať sa s dospelým objektom.

Pokiaľ nie je prístup pedofila k objektu agresívny, zostáva prípadný sexuálny kontakt s dieťaťom niekedy veľmi dlho utajený. Pedofili sa šikovne vtierajú do sveta dieťaťa. Využívajú pri tom svoje schopnosti vcítiť sa do psychiky detí. Intímne kontakty môžu mať podobu hry alebo inštruktáže, akejsi sexuálnej výchovy. K svojmu ukojeniu dospeje pedofil najčastejšie masturbáciou. Niekedy exponuje genitál pred deťmi. Genitálne spojenie je pri pedofilných kontaktoch pomerne vzácne. S prepubertálnym dieťaťom je však análny aj vaginálny koitus vždy traumatizujúci a nebezpečný. Výskyt drobných zranení na genitáli a análnom otvore, rovnako ako výskyt kondylomat v anogenitálnej krajine patrí k príznakom, ktoré by mali vzbudiť podozrenie na pohlavné zneužívanie. 

Liečba 

Je pravdepodobné, že väčšina pedofilných mužov nikdy nevyhľadá lekára ani sexuálneho poradcu. Ich zameranie im nemusí v celom živote robiť väčšie problémy. Kompenzácie v manželskom zväzku bývajú väčšinou dobre schopní. Prípadné sublimácie pedofilných tendencií nie sú predmetom záujmu sexuológov, psychiatrov ani psychológov. V poradniach a v ambulanciách sa stretávame väčšinou s tými pedofilnými mužmi, ktorí zlyhali a spáchali nejaký pedofilný delikt. Ak nie je sexuálna adaptácia z nejakého dôvodu možná (porucha osobnosti, mentálna retardácia) a hrozia ďalšie pedofilné delikty, potom treba uvažovať o krátkodobom alebo aj dlhodobom tlmení sexuálnej aktivity príslušnou terapiou.

Miera nebezpečnosti je vyššia tam, kde sa pedofília kombinuje s prvkami sexuálne agresívnymi, alebo dokonca sadistickými. Takých prípadov však našťastie nie je veľa. 

Blízko k pedofílii má efebofília (homosexuálna) či hebefília (heterosexuálna), čo je špecifická erotická orientácia na mladé pubescentné objekty. Najmä homosexuálni muži trpia niekedy touto parafíliou a vyhľadávajú k intímnemu sexu chlapca vo veku 12–14 rokov. Taká preferencie má rovnaké konotácie ako pravá pedofília, vyžaduje dôsledné terapeutické opatrenia. Naproti tomu podobná „špecializácia“ u heterosexuálnych mužov na dievčatá v puberte nebýva tak patologicky vyhranená. Len zriedkavo vyžaduje špecifickú liečbu.