Münchhausenov syndróm (tzv. syndróm Barona Prášila) je duševná porucha. Patrí do skupiny tzv. faktitívnych (predstieravých) porúch. Podstatou syndrómu je predstieranie somatických či psychických ťažkostí, ktorého účel nie je jasný. Najčastejšie sa interpretuje ako jednanie s cieľom získať rolu chorého a kontakt so zdravotníckym personálom.

Príznaky

Môže sa prejaviť celou škálou príznakov – od obyčajného predstierania bolesti až po priame navodzovanie chorobných príznakov, ktoré môžu mať letálne následky. Typické je obchádzanie rôznych zdravotníckych zariadení s rozličnými problémami, ktoré nie sú jasne vysvetliteľné vykonaným vyšetrením. Na predstieranie môže pacient použiť napr. pridávanie krvi do moču, vbodávanie ihiel do tela, aplikáciu nečistôt či dokonca fekálií do žily.

Diagnostika

Na určenie diagnózy je v prvom rade nutné vylúčiť iné stavy, ktoré by mohli spôsobovať podobné príznaky:

• Najprv je nutné vylúčiť somatické ochorenie.
• Od simulácie sa porucha odlišuje tým, že nemá priamy vedomý účel.
• Do úvahy prichádza psychotické ochorenie schizofrenického okruhu, tu by sa však symptómy spojili so zrejmou poruchou myslenia či vnímania.

Liečba

Terapia nie je jednoduchá. Porucha má tendenciu sa postupom času ešte zhoršovať a prestupuje do chronicity. Významné sú psychoterapeutické a farmakoterapeutické prístupy, pričom liečbu by mal viesť skúsený psychiater. Problémom býva absencia náhľadu na potrebnosť liečby.

Najprv je nutné vylúčiť somatické ochorenie.

Od simulácie sa porucha odlišuje tým, že nemá priamy vedomý účel.

Do úvahy prichádza psychotické ochorenie schizofrenického okruhu, tu by sa však symptómy spojili so zrejmou poruchou myslenia či vnímania.

Münchhausenov syndróm by proxy (v zastúpení)

Je variantom v pediatrii, keď ošetrujúca osoba (najčastejšie matka) predstiera, zosilňuje alebo navodzuje ťažkosti u dieťaťa, pre ktoré potom vyhľadá lekársku pomoc a dožaduje sa diagnostické a terapeutické intervencie.

Typické príznaky

• Porucha u dieťaťa je multisystémová, dlhotrvajúca, neobvyklá alebo vzácna.
• Symptómy sú neprimerané.
• Symptómy miznú, ak nie sú rodičia/rodič prítomní.
• V rodine sa vyskytuje syndróm náhleho úmrtia dojčaťa.
• Dieťa reaguje neobvyklým spôsobom na terapiu.
• Rodič je úzko pripútaný k dieťaťu a má medicínske znalosti.
• Rodič vyžaduje od zdravotníckeho personálu ďalšie vyšetrovanie dieťaťa.

Liečba

Je nutné zabrániť poškodzovaniu dieťaťa. Často sú nevyhnutné aj úradné opatrenia v zmysle odňatia dieťaťa z výchovy. Pokiaľ došlo k porušeniu zdravia dieťaťa, mali jednotlivé prípady aj trestnoprávnu dohru. Sú známe aj prípady končiace smrťou.