Ogilvieho syndróm, tiež známy ako akútna pseudoobštrukcia hrubého čreva, je stav, pri ktorom dochádza k dilatácii (rozšíreniu) hrubého čreva bez mechanickej prekážky, ktorá by túto dilatáciu spôsobila. Tento stav je pomenovaný po chirurgovi Williamovi Ogilviem, ktorý ho prvýkrát popísal v roku 1948.

Etiológia:

Ogilvieho syndróm vzniká v dôsledku narušenia autonómnej nervovej regulácie čriev, čo vedie k zníženiu motility a následnej dilatácii hrubého čreva. Tento stav je spojený s rizikovými faktormi, ako sú veľké chirurgické zákroky, neurologické ochorenia, srdcové zlyhanie, elektrolytová nerovnováha, infekcie, imobilizácia alebo užívanie liekov ovplyvňujúcich črevnú pohyblivosť.

Príznaky:

• bolesť brucha
• nafúknuté brucho (abdominálna distenzia)
• nevoľnosť a zvracanie
• zníženie alebo absencia črevných pohybov 
• plynatosť
• porucha odchodu plynov a stolice

Komplikácie:

• perforácia čreva
• peritonitída (zápal pobrušnice)
• sepsa (závažná systémová infekcia)
• ischémia čreva (nedostatočné prekrvenie čreva)
• nekróza čreva (odumretie črevného tkaniva)

Diagnostika:

Ogilvieho syndróm sa diagnostikuje na základe klinického vyšetrenia, pri ktorom sa posúdia symptómy, napríklad bolesť brucha a abdominálna distenzia. Diagnóza sa potvrdzuje zobrazovacími metódami, tam zaraďujeme RTG (röntgen) brucha, ultrasonografiu alebo CT (počítačovú tomografiu) brucha, ktoré ukazujú dilatáciu hrubého čreva bez mechanickej prekážky. Mechanická obštrukcia sa vylučuje kolonoskopickým vyšetrením.

Terapia:

Liečba Ogilvieho syndrómu zahŕňa konzervatívne aj invazívne metódy. V rámci konzervatívnej liečby je potrebné prerušiť perorálny príjem, zaviesť nasogastrickú sondu na odvedenie tekutín a plynov, korigovať elektrolytovú nerovnováhu a podávať lieky podporujúce črevnú pohyblivosť. Ak konzervatívna liečba nie je dostatočne účinná, zvažuje sa invazívna terapia, napríklad endoskopická dekompresia alebo chirurgický zákrok.