Ofidiofóbia je intenzívny strach z hadov. Patrí medzi špecifické fóbie, ktoré sú charakterizované nadmernou, iracionálnou a pretrvávajúcou obavou z konkrétneho objektu alebo situácie. Ľudia trpiaci ofidiofóbiou môžu pociťovať silnú úzkosť, paniku a fyzické príznaky, napríklad potenie, zrýchlený tep a dýchavičnosť, ak sú v prítomnosti hada alebo dokonca pri myšlienke naňho.

Etiológia:

Predpokladá sa, že ofidiofóbia vzniká kombináciou genetickej predispozície, traumatických zážitkov (napr. negatívna skúsenosť s hadom v detstve) a kultúrnych faktorov, kde sú hady často zobrazované ako nebezpečné, desivé. Evolučné teórie tiež naznačujú, že strach z hadov mohol byť vyvinutý, ako mechanizmus prežitia, pretože niektoré hady sú jedovaté.

Klinický obraz:

• intenzívna úzkosť a panika pri pohľade alebo pri myšlienke na hada
• fyzické príznaky (potenie, zrýchlený tep, tras, dýchavičnosť, nevoľnosť, sucho v ústach a závraty)
• vyhýbavé správanie
• neustály pocit ohrozenia
• psychické napätie pri premýšľaní o hadoch

Diagnostika:

Ofidiofóbia sa diagnostikuje na základe klinického rozhovoru s pacientom, pri ktorom psychológ alebo psychiater posúdi príznaky strachu z hadov, ich intenzitu a vplyv na každodenný život. Diagnóza je potvrdená, ak strach trvá aspoň šesť mesiacov, je nadmerný a neprimeraný vzhľadom na reálne nebezpečenstvo. 

Terapia:

Ofidiofóbia sa lieči predovšetkým psychoterapeutickými metódami, pričom najúčinnejšou je kognitívno-behaviorálna terapia (KBT). KBT pomáha pacientom identifikovať a zmeniť negatívne myšlienky a správanie spojené s hadmi. Expozičná terapia zahŕňa postupné a kontrolované vystavenie sa hadom. Ďalšou účinnou metódou je desenzibilizácia, pri ktorej sa pacient postupne zoznamuje s obrazmi hadov, videami a nakoniec so živými hadmi, vždy pod dohľadom terapeuta. Relaxačné techniky, ako je hlboké dýchanie a meditácia, tiež pomáhajú zvládať úzkosť.