Ortuť sa v prírode nachádza v rôznych formách ako elementárna ortuť alebo je súčasťou anorganických a organických zlúčenín. Každá z nich je v nejakej miere toxická pre ľudský organizmus. Elementárna ortuť je strieborná kvapalina, ktorá predstavuje toxicitu po inhalácii, z gastrointestinálneho traktu sa vstrebáva minimálne. Toxicitu predstavuje aj požitie potravín organických a anorganických zlúčenín ortuti ako napr. plody mora.

Klinické príznaky

Klinické príznaky sa odvíjajú od závažnosti expozície. Akútna intoxikácia spôsobuje po inhalácii intersticiálnu pneumonitídu alebo zápal pľúc a predstavuje život ohrozujúci stav. Prejavuje sa kašľom, sťažených dýchaním, bolesťami na hrudníku. Ďalej sú prítomné príznaky ako zapálené sliznice úst, výrazné slinenie, nauzea, vracanie, hnačka, zápal očí a kože. Ohrození sú ľudia pracujúci s termometrami, manometrami, batériami a ďalšími produktami obsahujúce ortuť.

Chronická expozícia nižších koncentrácii výparov ortuti sa prejaví najmä na centrálnej nervove sústave. Ide napríklad o tras rúk, poruchy rovnováhy, insomnia, úzkosť, poruchy pamäti, depresie, únava, ďalej strata vlasov, olupovanie kože, zapálené ďasná. Ortuť je toxická aj pre obličky, po intoxikácii vznikajú chronické zmeny poškodzujúce funkciu obličiek.

Diagnostika

Podozrenie vzniká po údaji možnej intoxikácii a vzniku príznakov. Diagnóza sa stanoví na základe merania koncentrácie ortuti v krvi a v moči.  

Liečba 

V prvom rade je nutné bezpečné odstránenie zdroja ortuti a zamedzeniu ďalšej expozície jedinca. Ďalšia liečba záleží od závažnosti intoxikácie. Pri akútnej otrave s poruchou dýchania je nutná podpora vitálnych funkcií a monitoring pacienta. Ďalej v závislosti od nameranej koncentrácie ortuti v moči sa používa chelatačná liečba s chelatačným činidlom DMSA (2,3-dimerkaptosukcinát) alebo DMPS (sodná soľ kyseliny 2,3-dimerkaspto-1-propánsulfonovej). Pacienti ostávajú v dlhodobom sledovaní keďže vylučovanie ortuti z organizmu je zdĺhavé.