Nomofóbia je termín používaný na označenie iracionálneho, abnormálne veľkého strachu z toho, že človek nemá prístup k svojmu mobilnému telefónu. Slovo nomofóbia je skratkou z anglického výrazu „no mobile phone phobia“. Ľudia trpiaci nomofóbiou zažívajú úzkosť, nervozitu a stres v situáciách, keď nemajú prístup k svojim mobilným telefónom a pociťujú potrebu byť neustále online. Tento jav sa spája s modernou závislosťou na technológiách a ovplyvňuje najmä mladšiu generáciu, ktorá vyrastala v dobe vysoko prepojenej digitálnej komunikácie.

Príznaky:

• úzkosť a nervozita pri strate alebo absencii mobilného telefónu
• neustále kontrolovanie mobilného telefónu aj v situáciách, keď to nie je potrebné
• silná potreba byť neustále online
• strata koncentrácie alebo znížený výkon pri práci a štúdiu kvôli neustálemu používaniu mobilného telefónu
• pocit úzkosti, keď je mobilný telefón mimo dosahu alebo vybitý
• odmietanie opustenia domu bez mobilného telefónu
• fyziologické prejavy ako napätie, zvýšený tep či potenie pri oddelení od mobilného telefónu

Diagnostika:

Diagnostika nomofóbie zahŕňa zhromažďovanie informácií o symptómoch vznikajúcich pri oddelení jedinca od jeho mobilného telefónu. Na základe týchto informácií, a podľa diagnostických kritérií uvedených v klasifikácii duševných porúch, môže lekár stanoviť diagnózu nomofóbie a navrhnúť vhodnú liečbu.

Terapia:

• kognitívno-behaviorálna terapia (CBT): Pomáha jedincom identifikovať a zmeniť negatívne myšlienkové vzorce a naučiť ich novým spôsobom reagovania na úzkostné situácie spojené s oddelením od mobilného telefónu.

• terapeutické expozičné metódy: Zahŕňajú postupné a kontrolované vystavenie sa situáciám, ktoré vyvolávajú úzkosť (napríklad oddelenie od mobilného telefónu), aby sa jednotlivec postupne adaptoval a naučil sa lepšie zvládať svoju úzkosť.

• relaxačné techniky

• farmakoterapia