Paranoja je psychický stav charakterizovaný neopodstatneným a výrazným pocitom strachu, nedôvery či obáv z iných ľudí, alebo okolitého prostredia. Osoba trpiaca paranojou má často presvedčenie, že ju niekto sleduje, sleduje jej myšlienky, alebo je predmetom neustálych konšpirácií. Tieto presvedčenia sú iracionálne a nepodložené faktami. Paranoja býva príznakom rôznych psychických porúch, ako je paranoidná schizofrénia, ale môže byť aj súčasťou iných stavov či ochorení.

Príčiny:

• paranoidná porucha osobnosti: Osoba s touto poruchou trpí trvalým a nadmerným podozrením a nedôverou voči iným ľuďom.
• paranoidná schizofrénia: Je charakterizovaná paranoidnými delúziami a halucináciami, často súvisiacimi s myšlienkami o prenasledovaní alebo konšpiráciách.
• delírium: Tento stav môže sprevádzať paranoidné delúzie, najmä u starších ľudí alebo pacientov s vážnymi zdravotnými problémami.
• bipolárna porucha: V manických alebo zmiešaných epizódach bipolárnej poruchy bývajú prítomné paranoidné myšlienky.
• depresia s psychotickými príznakmi: V závažných prípadoch depresie sa môžu objaviť aj paranoidné delúzie.
• organické poruchy mozgu: Určité neurologické ochorenia a traumatické poškodenie mozgu môžu vyvolať paranoidné symptómy.
• úzkostné poruchy
• substanciami indukované poruchy

Prevencia:

Prevencia pred vznikom paranoje je zložitá, pretože príčiny paranoje sú multifaktoriálne a často súvisia s genetickými, biologickými a psychologickými faktormi. Avšak, niektoré opatrenia a zásady zdravého životného štýlu pomáhajú minimalizovať riziko jej vzniku. 

• rozvíjanie zdravých vzťahov s rodinou a priateľmi

• techniky na zvládanie stresu

• zdravý životný štýl

• vyhýbanie sa konzumácie alkoholu a drog

• udržiavanie psychického zdravia

• vyhýbanie sa nadmernému sledovaniu konšpiračných médií

• rozvíjanie emocionálnej inteligencie

• pravidelné preventívne lekárske prehliadky