Olovo je matne šedý, ťažký, dobre kujný kov, ktorý sa dobre rozpúšťa v žalúdočnej šťave, jeho anorganické soli sú pomerne zle rozpustné vo vode, ale medzi tie rozpustné (a teda toxickejšie) patria oxidy, octan a dusičnan. Toxické je nie len samotné olovo ale aj jeho oxidy a soli. Denný príjem olova u človeka je 0,2 až 0,4 mg, také isté množstvo sa vylučuje močom a stolicou. V prírode sa olovo vyskytuje v olovených rudách, ako sú galenit, anglezit a ceruzit. 

Profesionálna expozícia

• Výroba a opravy autobatérií.
• Zlievanie v hutiach (výroba olova, bronzu, mosadz).
• Ťažba rudy (galenit v Banskej Štiavnici).
• Pri spájkovaní (zliatina olova s ​​cínom).
• Rafinovanie.
• Výroba olovnatého skla, nábojov, glazúr (PbO) a pigmentov (surík, Pb3O4).
• Vzácne z olovených glazúr na keramickom riade (horúci čaj s citrónom – uvoľní olovo), alebo prehltnutie diaboliek (strelivo).

Neprofesionálna otrava 

• Octan olovnatý sa používa v zdravotníctve, zaznamenali sa náhodné otravy po aplikácii octanovej masti alebo obkladu s ňou na otvorené rany. 
• Pitie vody pretekajúcej cez olovené potrubia.
• Pitie kyslých nápojov uskladnených v keramických nádobách s olovenou glazúrou. 
• Retinované bloky alebo projektily v organizme. 

Prejavy 

Prejavy akútnej otravy olovom - po požití dominujú príznaky z podráždenia gastrointestinálneho traktu – vracanie, hnačka, kolikovité bolesti. Môže dôjsť k metroragii, teda ku krvácaniu mimo menštruačného krvácania a k potratom. 

Prejavy chronickej intoxikácie olovom: 

• Pozvoľný rozvoj anémie – únava, námahová dýchavičnosť, apatia, bolesti svalov a kĺbov, zrýchlený pulz, bledosť so sivastým nádychom. 
• Šedý lem na ďasnách, zápcha, tras rúk Saturninské koliky (prudká kŕčovitá bolesť brucha) ktoré zle reagujú na spazmolytiká – lieky uvoľňujúce kŕče. 
• U ťažších intoxikácií môžu byť zvýšené pečeňové enzýmy a bilirubín (olovo sa ukladá do pečene).
• Poškodenie obličiek vzniká zriedkavo (Fanconiho syndróm).
• Veľmi zriedkavo – hypertenzia, neuropatia (najčastejšie je poškodený nervus radialis).

Diagnostika  

• Laboratórne vyšetrenie krvi – hladina olova v krvi – plumbémia – koreluje s klinickým obrazom otravy, prípustný limit pre pracujúcich – 0,4 mg/l, v populácii sú bežné hladiny do 0,1 mg/l.
• Krvný obraz – anémia, červené krvinky bývajú fragilnejšie.
• Laboratórne vyšetrenie moču -  5-ALA a koproporfyrin III v moči – známky nedávnej expozície olovom, sledovanie olova v moči – slúži na stanovenie depa (vylúčenie viac ako 2 mg/deň značí veľké množstvo olova v tele).
• Vďaka laboratórnym vyšetreniam je diagnostika relatívne jednoduchá, najdôležitejšie je pomyslieť na možnosť intoxikácie olovom. 

Liečba 

Liečba sa vykonáva chelátotvornými látkami - chelatujú ióny olova, cheláty sa vylúčia. močom:

• EDTA – kyselina etyléndiamínotetraoctová klasický liek, aplikuje sa v pomalej infúzii.

• DMSA – dimerkaptojantárová kyselina, aplikuje sa v tabletách, preferuje sa hlavne u detí.