Hypoventilačné syndrómy

02.04.2024

Garant MUDr.  Adriana Gondová MUDr. Adriana Gondová

Hypoventilačné syndrómy predstavujú skupinu porúch dýchania, pri ktorých dýchanie nie je dostatočné na udržanie normálnej hladiny kyslíka a oxidu uhličitého v krvi. Dýchanie je pri týchto poruchách buď príliš plytké, príliš pomalé alebo nie je dostatočne účinné na odstránenie oxidu uhličitého z tela. Výsledkom hypoventilácie sú rôzne stavy a komplikácie, vrátane hypoxie, hyperkapnie a respiračného acidózy.

Rizikové faktory:

  • respiračné ochorenia: Osoby so závažnými respiračnými ochoreniami, ako  je chronická obštrukčná choroba pľúc, astma bronchiale alebo syndróm spánkového apnoe, majú vyššie riziko hypoventilačných porúch.
  • neurologické poruchy: Pacienti s neurologickými poruchami, napríklad ochoreniami mozgu, miechy alebo neuromuskulárnymi ochoreniami (ako je svalová dystrofia), sú rizikovejší pre rozvoj hypoventilačných syndrómov.
  • užívanie niektorých liekov: Niektoré lieky, napríklad opioidy, sedatíva alebo hypnotiká, tlmia dýchací systém a vedú k hypoventilácii.
  • obezita
  • poranenia hrudníka
  • nadmerné užívanie alkoholu 
  • vyšší vek
  • iné ochorenia: Kardiovaskulárne ochorenia, endokrinné a metabolické poruchy, môžu zvyšovať výskyt hypoventilačných porúch.

Klinický obraz:

Klinický obraz hypoventilačných syndrómov závisí od základnej príčiny, závažnosti a dĺžky trvania. Najčastejšie príznaky zahŕňajú:

  • dyspnoe (dýchavičnosť)
  • únava a ospalosť
  • znížená tolerancia námahy
  • závraty
  • svalová slabosť
  • poruchy vedomia
  • cyanóza (modré sfarbenie kože)

Dôsledky a komplikácie:

  • hypoxia: Nedostatočný prísun kyslíka do tkanív a orgánov v dôsledku nedostatočného dýchania vedie k hypoxii.
  • respiračná acidóza: Zvýšenie hladiny oxidu uhličitého v krvi v dôsledku nedostatočného odstránenia z tela spôsobuje respiračnú acidózu, ktorá vedie k poklesu pH krvi a má negatívny vplyv na funkciu orgánov.
  • hyperkapnia: Zvýšená hladina oxidu uhličitého v krvi, ktorá sa vyskytuje pri hypoventilácii, môže spôsobiť ospalosť, závraty, svalovú slabosť a poruchy vedomia.
  • zhoršenie základných ochorení: U ľudí so základnými ochoreniami, ako sú chronická obštrukčná choroba pľúc, kardiovaskulárne alebo neurologické ochorenia, môže hypoventilácia zhoršiť existujúce symptómy a vyvolať ďalšie komplikácie.
  • zvýšené riziko komplikácií počas chirurgických zákrokov: Pacienti s hypoventilačnými syndrómami majú vyššie riziko komplikácií počas chirurgických zákrokov, najmä počas anestézie.

Diagnostika:

  • anamnéza a fyzikálne vyšetrenie: Lekár zhromažďuje podrobnú anamnézu pacienta a vykonáva fyzikálne vyšetrenie, aby identifikoval príznaky a rizikové faktory, ktoré by mohli súvisieť s hypoventilačnými syndrómami.
  • dýchacie testy: Medzi dýchacie testy patrí spirometria a pľúcne funkčné testy, ktoré poskytujú informácie o objeme a kapacite pľúc, ako aj o toku vzduchu pri dýchaní. Tieto testy pomáhajú identifikovať obštrukcie dýchacích ciest a zníženie pľúcnej funkcie, ktoré by mohli prispieť k hypoventilácii.
  • pulzoxymetria: Táto neinvazívna metóda meria saturáciu kyslíka v krvi pomocou snímača umiestneného na prste. Poskytuje informácie o úrovni kyslíka v krvi a pomáha detekovať hypoxiu.
  • kapnografia: Je metóda používaná na monitorovanie hladiny oxidu uhličitého v krvi a na detekciu hyperkapnie, čo je zvýšená hladina oxidu uhličitého v krvi.
  • polysomnografia: Tento test monitoruje rôzne telesné funkcie, vrátane dýchania, počas spánku.
  • arteriálna krvná plynová analýza: Meria hladinu kyslíka a oxidu uhličitého v arteriálnej krvi, čo poskytuje presnejšie informácie o výmene plynov v pľúcach a  o stave dýchania.

Terapia:

Liečba hypoventilačných syndrómov závisí od ich príčiny a závažnosti. V niektorých prípadoch môžu byť predpísané lieky na podporu dýchania alebo na zmiernenie symptómov. Mechanická ventilácia je potrebná pre pacientov s vážnou hypoventiláciou. Ďalšie terapie zahŕňajú fyzioterapiu na posilnenie dýchacích svalov a zlepšenie funkcie pľúc, zmeny životného štýlu, ako je úprava stravy a cvičenie. U niektorých pacientov sú potrebné aj chirurgické zákroky, najmä ak je príčina poruchy mechanická. Liečba by mala byť individualizovaná a upravovaná podľa potrieb daného pacienta.