Choroba z ožiarenia, akútny radiačný syndróm alebo aj otrava radiáciou. Tieto termíny označujú poškodenie tkanív spôsobené nadmerným vystavením jedinca ionizujúcemu žiareniu. Termín je používaný pre akútne aj chronické problémy spôsobené určitou dávkou radiácie. K vzniku symptómov dochádza poškodením bunkového cyklu. Prvé potvrdené prípady zdravotných problémov spôsobené radiáciou boli u nemeckého chemika Giesela, Márie Curie-Sklodowskej a Henriho Becquerela.

Mechanizmus účinku 

Mechanizmus účinku ionizujúceho žiarenia je dvojaký. Pri prechode častíc tkanív môže dôjsť k úplnej alebo čiastočnej absorpcii žiarenia bunkami. Množstvo absorbovanej energie je charakterizované veličinou absorbovaná dávka (D). V praxi je používaná jednotka gray (Gy). Účinok žiarenia môže byť priamy, ak ionizácia prebehne priamo v molekule DNA. Nepriamy účinok je sprostredkovaný radikálmi vody, ktoré následne poškodzujú vlákna DNA.Tieto dva účinky sa makroskopicky prejavia morfologickými a funkčnými zmenami na tkanive. Najviac ohrozené sú tkanivá s rýchlo sa deliacimi bunkami (kostná dreň, pohlavné orgány, črevný epitel). Naopak, rezistentné sú pomaly alebo vôbec sa nedeliace tkanivá (svalovina srdca a nervové bunky). Každé ožiarenie zvyšuje riziko nádorových ochorení až smrť. 

Prejavy 

Medzi časté prejavy ožiarenia zaraďujeme:

• Znížená chuť do jedla, vracanie, hnačka.
• Bolesť hlavy, závraty a dezorientácia.
• Horúčka.
• Nedostatok energie, nadmerná únava.
• Krv v stolici alebo vo zvratkoch.
• Časté infekcie. 
• Zvýšená krvácavosť, anémia. 
• Kožné popáleniny až nekrózy. 
• Neplodnosť.
• Šedý zákal. 

Prevencia a ochrana 

Zásady ochrany pred nebezpečenstvom akéhokoľvek druhu ionizujúceho žiarenia je predísť akútnym prejavom spôsobeným nadprahovou dávkou žiarenia a predchádzať aj pôsobeniu podprahových dávok, ktoré sa časom sčítajú.