Viacpočetná osobnosť (disociatívna porucha identity)

09.03.2024

Garant MUDr.  Adriana Gondová MUDr. Adriana Gondová

Viacpočetná osobnosť, známa aj ako disociatívna porucha identity, je psychická porucha charakterizovaná prítomnosťou dvoch alebo viacerých odlišných identít v jednom jedincovi. Tieto odlišné identity majú rôzne mená, vek, pohlavie, schopnosti a reakcie na situácie. Pre postihnutého jedinca s poruchou je veľmi ťažké kontrolovať prechody medzi jednotlivými identitami a udržiavať kontinuitu v pamäti o svojej identite a zážitkoch. Disociatívna porucha identity je veľmi vzácna. Objavuje sa u menej ako 1 % populácie a častejšie postihuje ženy. Zvyčajne vzniká ako obranný mechanizmus na zvládanie dlhotrvajúcej a závažnej traumy, najmä sexuálneho zneužívania alebo fyzického týrania v detstve. Vznik viacerých osobností umožňuje jedincovi izolovať traumatické skúsenosti od svojho hlavného "ja", čo mu poskytuje ochranu pred neznesiteľným emocionálnym stresom.

Etiológia:

  • trauma v detstve: Jedným z hlavných faktorov spojených so vznikom disociatívnej poruchy identity je dlhotrvajúca, závažná trauma v detstve, ako je fyzické, sexuálne alebo emocionálne zneužívanie, zanedbávanie, opakované traumy alebo násilie v rodine.
  • nedostatočný rozvoj ochranných mechanizmov: Niektorí ľudia majú obmedzené schopnosti zvládať a spracovať traumatické skúsenosti. Ak chýbajú adekvátne obranné mechanizmy, ako sú schopnosti integrovať a spracovať traumatické udalosti, môže to viesť k disociácii a vytvoreniu viacerých osobností.
  • genetické faktory: Existuje niekoľko genetických predispozícií, ktoré zvyšujú riziko vzniku disociatívnej identity.
  • stres a emočná záťaž: Chronický stres, traumatické životné udalosti alebo vystavenie sa viacerým stresovým situáciám naraz môže spôsobiť disociáciu identity.
  • rodinné faktory: Rodinné prostredie tiež zohráva úlohu v rozvoji disociatívnej poruchy. Rodiny s vyššou mierou disfunkčných vzťahov a násilia vytvárajú prostredie, v ktorom sa zvyšuje riziko rozvoja poruchy.

Klinický obraz:

Klinický obraz disociatívnej poruchy identity sa líši v závislosti od konkrétneho prípadu a jednotlivých identít. Medzi typické príznaky patria:

  • prítomnosť viacerých identít alebo osobností: Postihnutý jedinec prejavuje dve alebo viacero odlišných identít. Tieto identity sa líšia vo vzhľade, správaní, mene, veku, pohlaví, reči, preferenciách, schopnostiach a reakciách na situácie.
  • strata pamäti (amnézia): Osoby s disociatívnou identitou si zvyčajne nepamätajú udalosti alebo celé časové obdobie, ktoré prežili, keď prevzala kontrolu iná identita. Táto amnézia môže byť úplná alebo čiastočná.
  • paralelné skúsenosti: Každá identita má svoje vlastné spomienky, skúsenosti a spôsob reakcie na rôzne situácie. Osoba môže byť v jednej identite priateľská a spoločenská, zatiaľ čo v inej je agresívna alebo vykazuje úplne odlišné správanie.
  • obdobia stratenia času: Postihnutí jedinci môžu zažívať obdobia stratenia času (vypnutia), ktoré sú sprevádzané prechodom medzi identitami.
  • spúšťače zmeny identity: Zmenu identity vyvolávajú rôzne situácie a faktory, ako sú stres, traumatické spomienky, strach, emočne vypäté situácie a konflikty.
  • psychologické a funkčné obmedzenia: Disociatívna porucha identity má výrazne negatívny vplyv na fungovanie jedinca, vrátane ťažkostí v medziľudských vzťahoch, práci, škole a iných oblastiach života.

Komorbidity:

  • posttraumatická stresová porucha (PTSD): Disociatívna porucha identity a PTSD sú mnohokrát spojené, pretože trauma je jedným z hlavných spúšťajúcich faktorov vzniku viacpočetnej osobnosti. Osoby s disociatívnou identitou majú často symptómy PTSD, ako sú nočné mory, opakujúce sa spomienky na traumatické udalosti a poruchy spánku.
  • úzkostné poruchy: Jedinci s viacpočetnou osobnosťou môže trpieť rôznymi úzkostnými poruchami, ako je napríklad generalizovaná úzkostná porucha, sociálna fóbia alebo panická porucha. Úzkosť spôsobuje nielen samotná porucha, ale aj strach z nepredvídateľných prechodov medzi identitami.
  • depresívne poruchy: Mnohí postihnutí jedinci majú aj symptómy depresívnych porúch, ako je klinická depresia alebo dystýmia. Tieto stavy  vyvolávajú traumatizujúce udalosti z minulosti alebo ťažkosti spojené so životom s disociatívnou identitou.
  • poruchy príjmu potravy: Mentálna anorexia, bulímia či obezita bývajú tiež spojené s disociatívnou poruchou. Traumatické udalosti v detstve ovplyvňujú vzťah jedinca k jedlu a svojmu telu.
  • poruchy osobnosti: Niektorí jednotlivci s disociatívnou poruchou majú aj iné poruchy osobnosti, ako je napríklad hraničná porucha osobnosti alebo paranoidná porucha osobnosti. Tieto komorbidity zhoršujú zložitosť diagnostiky a liečby.
  • zneužívanie alkoholu a drog: Zneužívanie alkoholu, drog alebo iných látok býva spôsobené pokusmi zmierniť symptómy disociatívnej identity alebo súvisiacich porúch.
  • sebapoškodzovanie
  • samovražedné myšlienky a pokusy
  • poruchy spánku
  • ťažké bolesti hlavy

Prítomnosť komorbidít vytvára zložité klinické obrazy a ovplyvňuje liečbu a prognózu jedinca s disociatívnou poruchou identity. Liečba by mala zohľadňovať všetky súvisiace ťažkosti a poskytovať komplexnú podporu a starostlivosť.

Diagnostika:

Diagnostika viacpočetnej osobnosti je zložitý proces, ktorý si vyžaduje podrobnú analýzu symptómov, dôkladný psychiatrický prieskum a správnu interpretáciu klinických údajov. 

  • zhromaždenie anamnestických údajov: Lekár zhromažďuje podrobnú anamnézu od pacienta, zahŕňajúcu osobnú a rodinnú históriu, životné udalosti a traumatické skúsenosti. Dôležité je zistiť prítomnosť traumy v detstve alebo v minulosti.
  • klinické hodnotenie symptómov: Psychiater posudzuje symptómy pacienta a zisťuje príznaky disociácie, ako sú strata pamäti, amnézia, paralelné skúsenosti a prechody medzi identitami. Dôležitá je aj analýza prítomnosti iných duševných porúch, komorbidít.
  • dotazníky a psychometrické testy: V diagnostickom procese sa používajú rôzne dotazníky a škály na vyhodnotenie disociatívnych symptómov.
  • hodnotenie funkčnosti: Dôležitým aspektom diagnostiky je hodnotenie funkčnosti pacienta, teda ako jeho symptómy ovplyvňujú jeho schopnosť fungovať v každodennom živote, vrátane vzťahov, práce a osobných aktivít.
  • vylúčenie iných porúch: Lekár musí vylúčiť prítomnosť iných duševných porúch, ktoré by mohli spôsobiť podobné symptómy, ako sú epilepsia, schizofrénia a organické poruchy.

Terapia:

Disociatívna porucha je liečiteľná, ale terapia je dlhodobá a zložitá. Terapeutický proces si vyžaduje individuálny prístup a podporu zo strany odborníkov na duševné zdravie. Medzi možnosti liečby disociatívnej poruchy identity patria:

  • Psychoterapia: Kľúčovým prvkom liečby disociatívnej poruchy je psychoterapia vedená skúseným terapeutom alebo psychoterapeutom, ktorý má odbornosť v oblasti porúch disociatívnej identity. Kognitívno-behaviorálna terapia, terapia zameraná na integráciu identít a terapia zameraná na liečbu traumatických skúseností sú často používané terapeutické metódy.
  • Farmakoterapia: Podávanie liekov je užitočné na liečbu súvisiacich symptómov, ako sú depresia, úzkosť alebo iné duševné poruchy, ktoré sú častými komorbiditami tejto poruchy. Antidepresíva, anxiolytiká alebo stabilizátory nálady sú niekedy predpisované na zmiernenie symptómov.
  • Podpora od rodiny a sociálna podpora: Podpora zo strany blízkych ľudí, ako je rodina a priatelia, je pre osobu s disociatívnou identitou veľmi dôležitá. Poskytovanie emocionálnej podpory a stabilita zo strany blízkych ľudí pomáhajú pacientovi v procese liečby.
  • Skupinová terapia: Účasť v skupinovej terapii s ďalšími ľuďmi trpiacimi disociatívnou poruchou poskytuje možnosť zdieľania skúseností, získavania podpory od rovesníkov a učenia sa od seba navzájom.
  • Edukácia a sebapoznanie: Pre osobu s disociatívnou identitou je dôležité vzdelávať sa o svojej poruche, porozumieť svojim symptómom, identitám a naučiť sa účinné ovládacie stratégie.

Liečba disociatívnej poruchy identity je dlhodobý proces, ktorý vyžaduje trpezlivosť, úsilie a psychiatrickú starostlivosť. Každý prípad je individuálny, preto by liečba mala byť prispôsobená potrebám a zvláštnostiam daného pacienta.