Sudeckov syndróm alebo komplexný regionálny bolestivý syndróm (KRBS) je bolestivé ochorenie postihujúce najmä končatiny. Spôsobuje bolesť, opuch, zmenu farby kože a pohyblivosti v konkrétnej časti tela. Neliečený syndróm vedie k strate funkcií postihnutej končatiny spôsobenej stuhnutím kĺbu, atrofiou  kože, šliach a svalov. Najčastejšie sa vyvinie po zranení, úraze, zlomenine alebo chirurgickom zákroku.

Etiológia:

Príčina Sudeckovho syndrómu nie je úplne objasnená. Predpokladá sa, že hlavnú úlohu zohráva patologické vystupňovanie aktivity sympatického nervového systému, ktorý ovplyvňuje krvný obeh a zápalové reakcie v tele. Väčšinou sa však nájde nejaký vyvolávajúci faktor alebo spúšťač syndrómu, napríklad úraz, zápal, zlomenina či operácia končatiny.

Rizikové faktory:

Existuje niekoľko faktorov, ktoré zvyšujú riziko vzniku Sudeckovho syndrómu. Medzi rizikové faktory patria:

• Trauma: Osoby, ktoré prekonali zranenia, úrazy alebo chirurgické zákroky, sú vystavené vyššiemu riziku vzniku Sudeckovho syndrómu. 
• Pohlavie: Ženy majú vyššie riziko vzniku Sudeckovho syndrómu ako muži. 
• Vek: Sudeckov syndróm sa najčastejšie vyskytuje u ľudí vo veku od 20 do 40 rokov, ale môže postihnúť ľudí v akomkoľvek veku. 
• Genetická predispozícia: Existuje určitá genetická zložka, ktorá môže ovplyvniť riziko vzniku KRBS syndrómu. 
• Zdravotný stav: Ľudia s určitými ochoreniami, ako sú napríklad cukrovka, autoimunitné ochorenia, reumatoidná artritída, majú zvýšené riziko vzniku ochorenia.
• Psychologické faktory: Stres, úzkosť a depresia tiež prispievajú k zvýšenému riziku.

Priebeh syndrómu:

• Štádium 1: V akútnom štádiu sa zvyčajne objavujú bolesti, opuchy a zmeny kože v postihnutej oblasti. Bolesti môžu byť intenzívne a pálčivé, zatiaľ čo koža sa môže javiť teplejšia alebo studenšia na dotyk, často s červenými alebo modrými odtieňmi.  Vytvorený opuch zapríčiňuje bolesť kĺbu pri pohybe a stuhnutosť kĺbu. Prvé štádium trvá do 3 mesiacov.
• Štádium 2: Druhé štádium je dystrofické, čo znamená, že spôsobuje poruchy výživy a látkovej výmeny buniek, tkaniva. Trvá zvyčajne do 12 mesiacov. Počas tohto štádia môže dôjsť k zvýšenej intenzite bolesti, ktorá sa stáva permanentnou. Opuchy pretrvávajú a koža začína získavať hladký, lesklý vzhľad. Okrem toho môže dôjsť k strate pohybu v postihnutej oblasti. Postihnutá oblasť je veľmi citlivá na obyčajný dotyk a nechty na prstoch sa stávajú krehkejšími.
• Štádium 3: Posledné, atrofické štádium je charakterizované ťažkými a trvalými zmenami v postihnutej oblasti. Objavuje sa približne po jednom roku od vzniku prvých ťažkostí. Bolesti sú často neznesiteľné a môže dôjsť k trvalému obmedzeniu pohybu. Koža na postihnutej končatine je bledá, lesklá, suchá a napnutá. Súčasne dochádza k stratám kostného tkaniva a svalového tonusu. Postihnutá končatina stráca svoju funkciu. 

Priebeh Sudeckovho syndróm je variabilný u každého pacienta a jednotlivé štádiá nemusia postupovať lineárne. Nie vždy sa vyskytnú všetky štádiá a u niektorých jedincov sa môže syndróm ustáliť na určitom štádiu. Rýchlosť progresie a závažnosť symptómov sú ovplyvnené liečbou a individuálnymi faktormi pacienta.

Príznaky:

• Bolesť: Intenzívna a neustála bolesť v postihnutej oblasti je najvýraznejším príznakom.
• Opuch: Neprimeraný opuch tkanív v postihnutej oblasti býva ďalším príznakom syndrómu.
• Zmeny kože: Na koži v postihnutej oblasti možno pozorovať rôzne zmeny, vrátane zmeny farby (červená, modrá), lesklého vzhľadu, suchosti alebo naopak zvýšenej vlhkosti.
• Zmeny v teplote: Teplota pokožky sa mení a pacienti pociťujú, že postihnutá oblasť je teplejšia alebo studenšia ako zvyčajne.
• Obmedzenie pohybu: Oslabenie svalov, obmedzenie pohybu a ťažkosti s kontrolou konkrétnej časti tela sú časté.
• Citlivosť: Pacienti môžu pociťovať nadmernú citlivosť voči dotyku, teplotným zmenám alebo pri miernej stimulácii.
• Funkčné obmedzenia: Sudeckov syndróm obmedzuje schopnosť vykonávať bežné denné činnosti ako je chôdza, písanie alebo používanie ruky na bežné úlohy.
• Psychologické symptómy: Niektorí pacienti trpia úzkosťou, depresiou a inými psychologickými problémami v dôsledku chronických bolestí a obmedzení.

Diagnostika:

Diagnostika  vychádza z podrobnej anamnézy a dôkladného fyzikálneho vyšetrenia. Ostatné diagnostické testy sú pomocné.

• Anamnéza: V anamnéze venujeme špeciálnu pozornosť iniciálnej traume, začiatku príznakov, časovému priebehu ochorenia, distribúcii a kvalite bolesti a všetkým neurologickým príznakom.
• Fyzikálne vyšetrenie: Základom je neurologické vyšetrenie. Podrobným vyšetrením je potrebné zistiť stupeň a distribúciu senzorických príznakov a motorických symptómov. 
• Zobrazovacie vyšetrenia: Z iných vyšetrení možno použiť RTG vyšetrenie, 3-fázovú kostnú scintigrafiu alebo denzitometriu na zisťovanie kostných zmien, ako sú resorpcia kosti, demineralizácia a osteoporóza.
• Psychologické vyšetrenie: V prípade, že pacienti majú príznaky depresie či úzkosti, potrebné je doplniť psychologické vyšetrenie.

Terapia: 

Základom liečby je účinná kontrola bolesti, odstránenie vegetatívnych zmien a obnova porušenej hybnosti. Prvotným cieľom je úprava porušenej mikrocirkulácie. 

• Medikamentózna liečba: Na úpravu narušenej mikrocirkulácie a vegetatívnych zmien, utíšenie bolesti, obnovenie spánku sa v akútnej a dystrofickej fáze úspešne používa tzv. Mikešova zmes, pozostávajúca z chlorpromazinu, dosulepinu, xantinolnikotinátu a dihydroergotoxinu. Pri zlepšení stavu sa redukuje medikácia, prípadne sa využívajú ďalšie možnosti farmakoterapie a fyzikálna liečba. Nesteroidné antiflogistiká možno použiť lokálne pri drenážnych masážach postihnutých končatín. Systémové podanie kortikoidov pôsobí pozitívne na bolesti a vazomotorické prejavy, je potrebné podávať ich niekoľko týždňov.

• Invazívne postupy: Najčastejšie sa odporúčajú sympatikové gangliové a postgangliové blokády s podaním lokálneho anestetika, prípadne aj klonidínu. Pri postihnutí HK je účinná blokáda ganglion stellatum alebo hlboká cervikálna blokáda. Pri postihnutí DK sú výhodné epidurálne blokády, kaudálne blokády, pri periférnych nervoch kontinuálna regionálna blokáda nervu.

• Fyzikálna liečba: V akútnej fáze sa vyžaduje pokoj na lôžku, studené obklady, polohovanie končatiny, izometrické kontrakcie svalstva. Po ústupe bolestí sa zvyšuje intenzita pohybovej terapie. Pri atrofickej fáze sa odporúča intenzívna pohybová liečba podľa bolestivej odpovede či cvičenie s podporou kontinuálnej spinálnej analgézie.

• Psychologická liečba: Niektoré štúdie poukazujú na pozitívny účinok kognitívno-behaviorálnej terapie pri liečbe KRBS syndrómu.