Pica syndróm

Garant MUDr.  Adriana Gondová MUDr. Adriana Gondová

Pica syndróm je porucha príjmu potravy charakterizovaná pretrvávajúcou túžbou konzumovať nejedlý materiál, ako napríklad piesok, omietku, farby, vlasy, kovové predmety, skaly, sklo alebo iné nezvyčajné látky. Tento syndróm sa často spája s mentálnymi poruchami, ako sú duševné zaostalosť, autizmus, schizofrénia a poruchy príjmu potravy. Môže tiež súvisieť so stresom, úzkosťou alebo nedostatkom určitých živín v tele. Konzumácia nejedlých materiálov predstavuje vážne zdravotné riziko, pretože môže spôsobiť tráviace problémy, otravu či obštrukciu čriev.  Názov syndrómu pochádza z latinského slova "pica", čo znamená straka, a používal sa už v starovekom Ríme na popísanie tendencie ľudí jesť nejedlý materiál, ako napríklad zem a popol.

Rizikové skupiny:

Existuje niekoľko skupín ľudí, ktoré majú vyššie riziko rozvoja Pica syndrómu.

  • Detský vek: Pica syndróm sa častejšie vyskytuje u detí, zvlášť u tých, ktoré trpia vývojovými poruchami, napríklad autizmom. Mierna forma tejto poruchy postihuje každé štvrté dieťa. Najvyšší  výskyt je vo  vekovej skupine od dvoch do štyroch rokov. Deti v tomto veku konzumujú nejedlé veci skôr zo zvedavosti, nevedia, či je daný materiál jedlý.  Vo väčšine prípadov je to prechodný stav a spontánne vymizne. 
  • Tehotenstvo: Niekedy sa Pica syndróm prejavuje u žien počas tehotenstva, kvôli hormonálnym zmenám a nutričným potrebám.
  • Psychické poruchy: Ľudia s mentálnymi poruchami, ako sú duševná zaostalosť, autizmus, schizofrénia alebo poruchy príjmu potravy, majú zvýšené riziko vzniku Pica syndrómu.
  • Nedostatok živín: Jedinci trpiaci nedostatkom živín, ako je napríklad železo alebo zinok, môžu mať zvýšenú túžbu po konzumácii nejedlých materiálov.
  • Vplyv prostredia: Osoby vystavené prostrediu, kde je konzumácia nejedlých materiálov považovaná za normálnu alebo akceptovateľnú, majú vyššie riziko rozvoja tejto poruchy.

Prítomnosť rizikových faktorov neznamená nevyhnutne, že jedinec vyvinie Pica syndróm, ale riziko rozvoja je u neho vyššie.

Príznaky:

  • Konzumácia nejedlých materiálov: Jedinec s Pica syndrómom často konzumuje látky, ktoré nie sú určené na konzumáciu, ako sú piesok, sklo, drevo, pôda, papier, farby, vlasy, srsť, kamene, kovové predmety a podobne.
  • Opakované správanie: Príznaky sa vyskytujú opakovane a pretrvávajú dlhšie ako mesačne.
  • Zdravotné komplikácie: Konzumácia nejedlých materiálov spôsobuje zdravotné problémy, napríklad  tráviace ťažkosti, bolesti brucha, nevoľnosť, vracanie, hnačku alebo zápchu. Ďalej môže viesť k otrave, poškodeniu zubov, obštrukcii čriev a nedostatku potrebných živín.
  • Nedostatok záujmu o skutočnú potravu: Postihnutí jedinci majú obmedzený záujem o konzumáciu normálnej potravy.
  • Zníženie kvality života: Pica syndróm vedie k závažným zdravotným problémom a obmedzuje každodenné fungovanie jedinca.

Diagnostika:

Diagnóza Pica syndrómu sa zvyčajne stanoví lekárom na základe lekárskeho vyšetrenia, podrobnej anamnézy a pozorovania správania pacienta. 

  • Odber anamnézy: Lekár diskutuje s pacientom alebo jeho blízkymi o príznakoch a správaní, ktoré vedú k podozreniu na Pica syndróm. Dôležité sú informácie o konzumácii nejedlých materiálov a frekvencii tohto správania.
  • Fyzikálne vyšetrenie: Lekár vykonáva fyzikálne vyšetrenie na identifikáciu príznakov spojených s konzumáciou nejedlých materiálov, ako sú napríklad zuby poškodené po hryzení tvrdých predmetov, tráviace ťažkosti či prejavy nedostatku živín.
  • Laboratórne testy: Sú užitočné na identifikáciu možných nutričných deficitov u pacienta alebo toxických účinkov konzumovaných materiálov.
  • Psychologické hodnotenie: Posúdi prítomnosť možných psychologických alebo emocionálnych faktorov, ktoré môžu prispieť k rozvoju Pica syndrómu.

Terapia:

  • Lekárska intervencia: Ak má pacient Pica syndróm vedúci k nutričným deficitom alebo toxickým účinkom konzumovaných materiálov, je potrebná lekárska intervencia na riešenie týchto zdravotných problémov. To zahŕňa liečbu infekcií, tráviacich ťažkostí, nasadenie nutričných doplnkov alebo iné lekárske postupy na zmiernenie zdravotných komplikácií.
  • Psychologická terapia: Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) sa zameriava na identifikáciu vzorcov správania, zmenu myšlienok a správania vedúcich ku konzumácii nejedlých materiálov.
  • Farmakoterapia: Farmakoterapia sa používa na liečbu sprievodných duševných porúch, ako sú úzkosť a depresia, ktoré môžu súvisieť s Pica syndrómom.
  • Rodinná podpora: Vzdelávanie rodiny o Pica syndróme je dôležitou súčasťou liečby, pretože pomáha rodine porozumieť syndrómu a zvládať túto poruchu.
  • Bezpečné prostredie: Súčasťou liečby je aj zabezpečenie bezpečného prostredia, aby sa minimalizovala expozícia pacienta nejedlým materiálom.

Liečba Pica syndrómu je dlhodobý proces a každý jedinec s touto poruchou si vyžaduje individuálny prístup. Pacienti by mali byť pravidelne sledovaní a liečení odborníkmi na duševné zdravie.