Gilbertov syndróm je benígne dedičné ochorenie, ktoré je charakterizované opakovanými atakmi žltého sfarbenia kože a očných bielkov. Dôvodom je mierne zvýšenie hladiny nekonjugovaného bilirubínu. Žltačka prichádza v epizódach a to najmä pri dehydratácii, infekcii, hladovaní, menštruácii. Častejšie sa vyskytuje u mužov a prvýkrát sa objavuje v adolescentnom veku. Prevalencia  sa odhaduje okolo 6-14 %. Nevyžaduje žiadnu liečbu, dôležitá je však správna diagnostika a odlíšenie ochorenia od iných závažnejších ochorení sprevádzaných hyperbilirubinémiou (zvýšenou hladinou bilirubínu).

Etiológia

Ochorenie je založené na genetickom podklade, kde dochádza ku genetickej mutácii génu zodpovedného za správny metabolizmus bilirubínu v pečeni. Bilirubín je žlté farbivo, ktoré vzniká fyziologicky odbúraním červených krviniek a následne je spracovávané a konjugované v pečeni a vylučovaný do žlčových ciest. Pri tejto mutácii dochádza k zníženiu aktivity enzýmu glukuronyltransferázy, ktorý je zodpovedný za metabolizmus a konjugáciu bilirubínu v pečeni. Tým pádom sa hromadí nekonjugovaný bilirubínu v krvnom riečisku. Ochorenie sa dedí autozomálne recesívne, to znamená, že jedinec musí zdediť gény od oboch rodičov aby sa ochorenie prejavilo. Rodič môže byť prenášačom génu bez klinickej symptomatológie.

Klinická manifestácia

Pacient s daným ochorením máva opakujúce sa ataky ožltnutia. Prvé symptómy sa objavujú v adolescentnom veku, kvôli hormonálnym zmenám. Pacienti sú inak asymptomatickí, aj keď ojedinele sa objavia nešpecifické príznaky ako nadúvanie, únava, nešpecifické bolesti brucha. Typicky sa bilirubín zvýši pri:

• hladovaní
• horúčkovitých ochoreniach
• fyzickej aktivite
• strese
• menštruácii

Pri klinickom vyšetrení okrem žltého sfarbenia očných bielkov a kože nenachádzame žiaden patologický nález. V laboratórnej diagnostike pozorujeme nekonjugovanú hyperbilirubinémiu, hodnoty bývajú v rozmedzí 30-80  μmol/l (norma je do 17 μmol/l). Konjugovaný bilirubín by mal byt nižší než 20% z hodnoty celkového bilirubínu, čiže v norme. Ostatné laboratórne parametre bývajú bez posunov. 

Diagnostika

Podozrenie na dané ochorenie máme pri opakujúcich sa epizódach žltačky v nadväznosti na už spomínané vyvolávajúce faktory, ďalej pri náleze miernej nekonjugovanej hyperbilirubinémii v laboratórnych parametroch a zároveň fyziologických hodnotách pečeňových testov, krvného obrazu, krvného náteru.  Pacienti sú pravidelne sledovaní v rozpätí 12 až 18 mesiacov a naďalej majú nemenný klinický a laboratórny nález. Pri neistotách je možné doplniť molekulovo-genetické vyšetrenie. V minulosti sa na diagnostiku používali provokačné testy ako test hladovania, kde mal bilirubín stúpajúci trend, alebo test s podaným fenobarbitalom pri čom hodnota bilirubínu naopak klesala. Tieto metódy sa dnes považujú sa nešpecifické a obsolentné. 

Diferenciálna diagnostika

Je nutné odlíšiť ochorenia, ktoré sú tak isto sprevádzané zvýšenou hodnotou bilirubínu. Sem patria ochorenia:

• Hemolytické anémie
• Crigler-Najjar syndróm
• Dubin-Johnsonov syndróm
• Rotorov syndróm
• Užívanie liekov, ktoré ovplyvňujú metabolizmus bilirubínu ako Rifampicín, Probenecid
• Rôzne formy ochorenia pečene

Dôležité, je realizovať dôslednú diferenciálnu diagnostiku pred uzavretím diagnózy. Vyšetrujeme hodnoty krvného obrazu, biochemické parametre, pečeňové testy, sérológie. Pri ochoreniach pečene   je laboratórny nález pestrejší s alterovanými hepatálnymi enzýmami a na rozdiel od Gilbertovho syndrómu je zvýšený jak konjugovaný tak i nekonjugovaný bilirubín.

Terapia a odporúčanie

Nie je nutná žiadna liečba, iba edukácia pacienta ohľadom aktivít, ktoré môžu navyšovať hladinu bilirubínu a toxicite niektorých liekov. Porucha daného enzýmu a súčasné užívanie niektorých liekov, môže zvýšiť toxicitu danej medikácie. Napríklad liek irinotekán, ktorý sa užíva na liečbu rakoviny hrubého čreva a pľúc môže mať potencované nežiadúce účinky pri Gilbertovom syndróme. Naopak glukokortikdy a už spomínaný fenobarbital hladinu bilirubínu znížia.

Prognóza

Syndróm sa dáva do spojitosti so zvýšeným rizikom vzniku žlčových kameňov. Na druhej strane posledné štúdie ukázali antioxidačné a protizápalové vlastnosti bilirubínu v mierne zvýšených hodnotách. Pacienti by mohli profitovať zo zníženého rizika vzniku aterosklerotického ochorenia srdca a niektorých onkologických ochorení.