Hyperparatyreóza

Garant MUDr.  Adriana Gondová MUDr. Adriana Gondová

Hyperparatyreóza je stav, pri ktorom dochádza k nadmernej produkcii parathormónu (PTH) prištítnymi telieskami. Prištítne telieska sú malé žliazky umiestnené na zadnej strane štítnej žľazy. Tieto žliazky regulujú hladinu vápnika a fosfátov v tele prostredníctvom produkcie PTH. Hyperparatyreóza je najčastejšie spôsobená nádorom prištítnych teliesok alebo hyperpláziou, teda nadmerným zväčšením žliazok.

Funkcie parathormónu:

Parathormón má kľúčovú úlohu v regulácii hladín vápnika a fosfátov v tele. Jeho hlavné funkcie zahŕňajú:

  • Zvyšovanie hladín vápnika v krvi: Parathormón zvyšuje hladiny vápnika v krvi tým, že stimuluje uvoľňovanie vápnika z kostí do krvi. Týmto spôsobom zabezpečuje, aby hladina vápnika v krvi bola dostatočná na udržanie normálneho fungovania organizmu.
  • Zníženie straty vápnika močom: Parathormón znižuje množstvo vápnika, ktoré sa vylučuje močom, čím sa zabezpečuje udržanie potrebnej zásoby vápnika v tele.
  • Zvýšenie absorpcie vápnika v črevách: Parathormón stimuluje absorpciu vápnika z potravy v črevách, čo prispieva k zvýšeniu hladiny vápnika v tele.
  • Zníženie hladín fosfátov v krvi: Parathormón pôsobí aj na obmedzenie absorpcie fosfátov z čriev a zvyšuje ich vylučovanie močom, čím pomáha udržiavať rovnováhu medzi hladinami vápnika a fosfátov v tele.
  • Aktivácia vitamínu D: Parathormón stimuluje tvorbu aktívnej formy vitamínu D v obličkách, čo je nevyhnutné pre absorpciu vápnika a fosfátov v črevách. 

Etiológia:

Hyperparatyreóza sa môže vyskytnúť v primárnej, sekundárnej alebo terciárnej forme, pričom každá forma má odlišné príčiny vzniku. 

Primárna hyperparatyreóza:

  • Nádor prištítnych teliesok: Najčastejšou príčinou primárnej hyperparatyreózy je benígny nádor (adenóm) prištítnych teliesok, ktorý produkuje nadmerné množstvo parathormónu.
  • Hyperplázia prištítnych teliesok: Nadmerné zväčšenie všetkých prištítnych teliesok (hyperplázia) môže viesť k zvýšenej produkcii PTH.

Sekundárna hyperparatyreóza:

  • Chronické ochorenie obličiek: Porucha funkcie obličiek môže spôsobiť zníženie hladiny vápnika v krvi, čo stimuluje prištítne telieska k zvýšenej produkcii parathormónu.
  • Nedostatok vitamínu D: Nedostatočný príjem vitamínu D, ktorý je potrebný pre správnu absorpciu vápnika, tiež vedie k sekundárnej hyperparatyreóze. 

Terciárna hyperparatyreóza:

  • Dlhodobo neliečená sekundárna hyperparatyreóza: Ak nie je sekundárnu hyperparatyreóza dostatočne liečená, môže prechádzať do terciárnej formy, kedy prištítne telieska produkujú nadmerné množstvo parathormónu, aj keď už nie je prítomná nízka hladina vápnika v krvi.

Klinický obraz:

  • bolesti kostí, kĺbov a svalov: Často sa rozvíja osteoporóza vyvolávajúca bolesti v kostiach a svaloch.
  • celková únava a slabosť
  • poruchy obličkových funkcií 
  • obličkové kamene: Nadmerné množstvo vápnika v moči vedie k tvorbe obličkových kameňov.
  • problémy s trávením: Zvýšená hladina vápnika v krvi môže spôsobiť tráviace ťažkosti, vrátane zápchy, nevoľnosti, dyspepsie a vracania.
  • kardiovaskulárne príznaky: Hyperkalcémia spôsobuje poruchy srdcového rytmu až zástavu srdca.
  • depresia, úzkosť
  • poruchy osobnosti
  • podráždenosť
  • poruchy koncentrácie

Diagnostika:

Diagnostika hyperparatyreózy zahŕňa kombináciu klinických vyšetrení, laboratórnych testov a zobrazovacích metód. 

Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie: 

 Lekár zhodnotí anamnézu a klinické príznaky pacienta.

Laboratórne testy:

  • Hladina vápnika v krvi: Hyperparatyreóza môže spôsobiť zvýšenú hladinu vápnika v krvi.
  • Hladina fosfátov v krvi: Hyperparatyreóza spôsobuje pokles hladiny fosfátov v krvi.
  • Hladina parathormónu (PTH): Meranie parathormónu v krvi je kľúčovým testom pre diagnostiku hyperparatyreózy. 
  • Hladina vitamínu D: Nedostatok vitamínu D prispieva k vývoju sekundárnej hyperparatyreózy, preto je dôležité meranie hladiny vitamínu D v krvi.
  • Hladina alkalických fosfatáz: Alkalické fosfatázy sú enzýmy prítomné v rôznych tkanivách, vrátane kostí. Ich hladina býva zvýšená pri kostných poruchách spojených s hyperparatyreózou.
  • Hladiny kreatinínu a vápnika v moči: Tieto hodnoty sa merajú za účelom posúdenia funkcie obličiek a prítomnosti močových kameňov.

Zobrazovacie vyšetrenia:

  • Ultrazvukové vyšetrenie (ultrasonografia): Slúži na vizualizáciu prištítnych teliesok a identifikáciu prípadných nádorov alebo hyperplázie. Toto vyšetrenie je neinvazívne a relatívne dostupné.
  • Počítačová tomografia (CT): Poskytuje detailné obrazy prištítnych teliesok a ich okolia. 
  • Jednofotónová emisná tomografia (SPECT): Je špeciálne zobrazovacie vyšetrenie, ktoré poskytuje trojrozmerný obraz získaný pomocou emisných gama žiarení. SPECT sa používa na presnejšie lokalizovanie postihnutých prištítnych teliesok.
  • SPECT/CT: Kombinované vyšetrenie SPECT a CT umožňuje presnejšie zobrazenie anatómie a funkcie prištítnych teliesok.
  • Magnetická rezonancia (MRI): Zo spomínaných diagnostických metód, MRI vyšetrenie najlepšie vizualizuje mäkké tkanivá.
  • MIBI scan: Tento špeciálny radionuklidový test sa používa na identifikáciu hyperaktívnych prištítnych teliesok. 

Terapia:

Liečba hyperparatyreózy závisí od príčiny ochorenia a závažnosti symptómov. Liečba sa prispôsobuje individuálnym potrebám každého pacienta, a preto by mala byť stanovená lekárom na základe dôkladnej diagnostiky. Medzi hlavné terapeutické metódy patria:

  • Chirurgická odstránenie postihnutých prištítnych teliesok:

Ak je príčinou hyperparatyreózy nádor alebo hyperplázia prištítnych teliesok, metódou voľby je chirurgické odstránenie postihnutého telieska. Cieľom je odstrániť postihnuté tkanivá a obnoviť normálnu hladinu parathormónu.

  • Farmakoterapia:

Lieky, ako sú bisfosfonáty alebo denosumab, sa môžu použiť na kontrolu hladiny vápnika v krvi a osteoporózy spojenej s hyperparatyreózou.

  • Liečba vitamínom D a vápnikom:

Pri sekundárnej hyperparatyreóze spôsobenej nedostatkom vitamínu D alebo problémami s absorpciou vápnika z čriev je odporúčaná suplementácia vitamínu D a vápnika.

  • Pravidelné sledovanie:

V prípade miernej hyperparatyreózy a absencie výrazných príznakov môže byť indikovaná observačná stratégia s pravidelnými kontrolami, bez okamžitej intervencie.